Na základe toho prezident Recep Tayyip Erdoğan formálne premenil ikonický chrám na mešitu a vyhlásil, že je otvorená pre moslimské bohoslužby.
Podnet na anulovanie tohto rozhodnutia podala mimovládna náboženská skupina a k výzve sa pridal aj samotný Erdoğan, ktorý je zbožným moslimom. Zmena štatútu pamiatky si však odniesla vlnu medzinárodnej kritiky. Chrám je totiž zapísaný v zozname UNESCO ako múzeum. Organizácia varovala Turecko pred prijatím takéhoto rozhodnutia a apelovala na dodržanie záväzkov spojených so zapísaním pamiatky v zozname svetového kultúrneho dedičstva. Snahy o zmenu múzea na mešitu vyvolali vlnu aj nevôle v kresťanskom svete. Byzantskú baziliku postavili v šiestom storočí a takmer jedno tisícročie bola najväčšou kresťanskou sakrálnou stavbou. Leží v úžine Bospor a slúžila na korunováciu byzantských cisárov. Mešitou sa stala v roku 1453 po tom, čo Mehmed II. a jeho vojská dobyli Konštantinopol. Prvá moslimská bohoslužba je plánovaná na 24. júl.
Chrám Božej múdrosti
* postavený 537 p. n. l. v zátoke Zlatý roh v Konštantinopole, dnešnom Istanbule
* dnešnú podobu dostal za vlády Justiniána I.
* do roku 1453 slúžil ako kresťanská bazilika, keď ju Mehmed II. nechal premeniť na mešitu
* takmer tisícročie bol najväčším kresťanským chrámom
* plnila náboženské, kultúrne aj politické funkcie, korunovali v nej byzantských cisárov
* od roku 1935 fungovala ako múzeum
* je zapísaná vo svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO