Uviedla to hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová, ktorá tak reagovala na otázku TASR, či Slovensko neplánuje z organizácie vystúpiť po vzore USA.
Vysvetlila, že pokiaľ ide o členské príspevky, každá členská krajina WHO prispieva svojím dielom do spoločného rozpočtu organizácie. "Výška je každoročne mierne modifikovaná v závislosti od vývoja HDP danej krajiny. Za posledné roky sa situácia vyvinula tak, že podiel príspevkov členských štátov na rozpočte WHO je oveľa nižší ako podiel neštátneho sektora či individuálnych donorov," povedala.
Rezort zdravotníctva v tejto súvislosti prízvukoval, že globálne je WHO vnímaná ako dôležitá medzinárodná zložka Organizácie spojených národov (OSN) v zdravotnej oblasti. "Faktom zároveň je, že súčasná pandémia ochorenia COVID-19 si vyžaduje kvalitnú koordináciu na medzinárodnej úrovni, prehlbovanie spolupráce a podporu praktických riešení. Po doznení pandémie bude potrebné analyzovať jednotlivé kroky, ako aj reakciu medzinárodného spoločenstva, vrátane WHO, a na základe dôslednej analýzy prijať závery do budúcnosti," doplnila Eliášová.
Americký prezident Donald Trump ešte koncom mája vyhlásil, že pristúpi k "ukončeniu" vzťahov medzi Spojenými štátmi a WHO. Ešte predtým organizácii pozastavil financovanie a obvinil ju, že je na pozadí globálnej krízy "bábkou" v rukách Číny.
Rozhodnutie vystúpiť z WHO okamžite kritizovali zdravotníci a kritici Trumpovej administratívy, ktorí tvrdia, že USA stratia vplyv na globálnej scéne, a že týmto krokom podrývajú dôležitú inštitúciu, ktorá sa usiluje o vyvinutie vakcíny na COVID-19.
Oznámenie o vystúpení bolo v pondelok (6. 7.) zaslané generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi a účinnosť nadobudne 6. júla 2021. USA sú najväčším zdrojom financií pre WHO a poskytujú jej viac ako 450 miliónov dolárov ročne. Momentálne jej však v poplatkoch dlhujú približne 200 miliónov dolárov. Tieto finančné záväzky musia USA splniť skôr, ako vystúpia z WHO.
