Tvrdí to nová štúdia University of Sydney zverejnená v žurnále Plos One. Rozličné obmedzenia sa postarali o 4,6 % pokles emisií, čo predstavuje 2,5 gigaton. Znečistenie pevnými časticami kleslo o 3,8 %. Hladiny oxidu dusnatého a oxidu siričitého, ktorý zapríčiňuje respiračné ochorenia, klesli o 2,9 %.
Najvyššiu úroveň poklesu emisií zaregistrovali v USA a Číne, a to najmä vďaka obmedzeniam leteckej dopravy, zníženiu spotreby energií, vody a plynu.
Štúdia takisto ukázala, že od februára do mája prišlo 147 miliónov ľudí o stále zamestnanie, čo predstavuje 4,2 % celosvetovej pracovnej sily. Svet tak zažil najhorší ekonomický šok od veľkej hospodárskej krízy, tvrdí spoluautorka štúdie Arunima Malik.
Aj Európa utrpela ekonomický pokles, no nie až také výrazné zníženie emisií, keďže jej hospodárstvo nie je závislé od fosílnych palív až do takej miery.
Dramatický pokles emisií však stále nestačí na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia do roku 2050. Aj keby sa podarilo každý rok udržať pokles emisií skleníkových plynov o 4,6 %, v období 2020 až 2030 by museli každý rok klesnúť emisie o ďalšie tri percentá, aby sa obmedzilo globálne otepľovanie a zabránilo sa najextrémnejším dopadom klimatickej krízy. Akonáhle sa však krajiny otvoria, emisie sa budú zvyšovať.
Predtým došlo k výraznému poklesu svetových emisií počas finančnej krízy v roku 2009, ktorá znížila emisie oxidu uhličitého o 0,46 gigaton.