Rakovina lymfatických uzlín na neho zaútočila v období, keď sa cítil vo skvelej fyzickej i duševnej kondícii a smelo spriadal plány do budúcnosti. Zrútili sa ako domček z karát a nasledovali bezsenné noci, sebaspytovanie a chmúrne myšlienky. Statočný bojovník to však rýchlo hodil za hlavu a pustil sa do úporného boja so smrteľnou chorobou. Najťažší súboj v živote boxera sa po roku skončil jeho víťazstvom. Pavol sa po zdolaní rakoviny rozhodol, že bude pomáhať ľuďom, ktorým osud zasadil takú zdrvujúcu ranu ako jemu.
Pavlovi sa zmenil život od základov, keď sa po roku nevoľností, kašľania a brania antibiotík dozvedel, že má rakovinu lymfatických uzlín. „Pozerať sa do tváre smrti, ako som to pociťoval ja, to s človekom zamáva. A preto keď moja liečba naberala optimistické kontúry a vyzeralo to, že sa vyliečim, povedal som si, že to tomuto svetu vrátim,“ hovorí Pavol.
„Chcem svoj príbeh ukázať svetu, bežným ľuďom, pacientom, ktorí prechádzajú svojím súkromným ,,infernom“, že je tu nádej! Že sa vyliečia a splnia si sny! Že proste pôjdu ďalej! Že toto je len priepasť, ktorú proste musíš prekonať,“ prezrádza svoj recept na porazenie rakoviny.
Neviditeľný protivník
Pavol často spomína obdobie, keď sa o strašnej chorobe dozvedel. Totálna neistota ho však vtedy neobrala o silu žiť. Vedel, že podstatná časť jeho príbehu stojí na tom, ako sa k tomu všetkému postaví on. Nastal proces chemoterapií, zanechanie práce obchodníka, život v nemocnici... „Správa – máte rakovinu... To je ako stáť v tme a schytávať údery. Nevidieť žiadneho protivníka, len ich dostávať a nevedieť sa brániť. Človek je plný nezodpovedaných otázok, zúfalstva, beznádeje,“ opisuje Pavol svoj stav spred troch rokov.
Odrazu však začali chodiť lepšie správy. „Kostná dreň nepostihnutá. Priaznivý vek, priaznivý zdravotný stav. To ti dá silu! Ohromnú silu. Akoby si nikdy neurobil zhyb, ale visel nad priepasťou a musel sa zdvihnúť, tak to urobíš,“ hovorí Pavol o nakopnutí do života, ktoré pocítil s takou intezitou, že začal okamžite znova športovať. Vrátil sa k činnosti, ktorú miloval najviac – k boxu.
Sníva o exhibičnom zápase
Keďže Pavol boxuje odmalička, hneď po operácii lymfatických uzlín sa spýtal lekára, kde je v Košiciach v areáli nemocničné fitko. „Smiali sa na tom. Samozrejme, že som mal zo začiatku zakázané pohybové aktivity. Ale keď pacienti po modlitbách, plači, strachu a lúčenia sa so životom, prídu s takýmito otázkami, lekári už vedia, že je vyhraté,“ usmieva sa boxer, ktorý je oficiálne na invalidnom dôchodku, no rozhodne nezaháľa. Už mesiac po chemoterapii behal po lese.
Dnes aktívne boxuje a v posilňovni ho možno stretnúť každý druhý deň. „Verím, že rakovina sa nevráti, no na svoju výživu musím dbať už navždy. V pracovnej oblasti som profesionálny predajca a manažér. Chcem robiť pre dobré firmy, tak práve teraz oslovujem rôzne organizácie či moje služby, po ťažkom období korony, nepotrebujú,“ poodhalil svoje plány Pavel, ktorý prezradil, že najviac túži po exhibičnom zápase pre MMA Oktagon, ktorým by vzdal hold ľuďom, ktorí bojujú so zákernou chorobou.
Slovo „ďakujem“ nestačí
Listy zúfalých ľudí s prosbou o pomoc chodia Pavlovi z celého Slovenska. „Ukázal som sa v jednej relácii, lebo som cítil, že potrebujem dať ľuďom silu a nádej. Ozvalo sa mi potom množstvo ľudí, no najviac ma chytili za srdce príbehy dvoch chalanov – Patrika (19) z Humenného a Michala (24) zo Žiliny. „Patrik má 19 rokov a stretol som ho na detskej onkológii. Prejdi sa cez detskú onkológiu, a hneď vieš, čo je život. Vytiahol som ho odtiaľ a naučil som ho pasovať sa so životom športom. Mal rakovinu lymfatických uzlín a vyliečil sa,“ opisuje príbeh Patrika, ktorému sa spočiatku zrútil svet, no boxer ho naučil pozerať sa chorobe zoči-voči.
„Počúval som ho ako brata aj ako otca. Pavol je úžasný, ďakujem mu, že pri mne stál,“ vyznáva sa Patrik. Pridáva sa k nemu aj Michal, ktorý Pavlovi odkazuje: „Si skromný a dobrý človek. Moje otázky a množstvo tvojich vyčerpávajúcich odpovedí, ako si mi volával do nemocnice, že ako pokračujem, ďakujem ti, že si naštartoval vo mne odhodlanie bojovať. Volával si mi, písaval, venoval si sa mi a strašne si mi tým pomohol. Obyčajné ďakujem nestačí. Drahý kamarát, budem ti navždy dlžníkom. Keby nebolo teba, už tu nie som ani ja..."
Priebeh choroby
- Apríl 2016 - Pavlovi diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín
- Máj 2016 - Operatívne vybratie lymfatických uzlín
- Máj 2016 - Začiatok chemoterapie (4 cykly)
- November 2016 - Ožarovanie, telo nemohlo mať žiadnu fyzickú aktivitu
- Január 2017 - Pavol je vyliečený
