K prvým ozbrojeným stretom došlo v nedeľu. Azerbajdžan vyhlásil, že v dôsledku bojov prišlo o život 11 jeho vojakov a jeden civilista. Arménsko v utorok hlásilo štyroch mŕtvych vojakov.
Najnovšie boje sa odohrali v regióne Tavuš ležiacom na severozápade Arménska, severne od sporného územia Náhorného Karabachu, o ktoré tieto postsovietske krajiny v 90. rokoch viedli krvavú vojnu. Zo začatia paľby sa navzájom obviňujú obe krajiny.
Arménsko tvrdí, že Azerbajdžan zaútočil dronmi na civilnú infraštruktúru v meste Berd v zmienenej provincii Tavuš. Jerevan okrem toho obvinil azerbajdžanskú armádu z toho, že používa civilistov ako ľudské štíty. Podľa Arménov podnikol Azerbajdžan aj kybernetické útoky na webové stránky arménskej vlády.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev zase v pondelok obvinil z vyvolávania potýčok Arménsko a varoval, že za ne ponesie zodpovednosť. Zrážky pritom označil za "ďalšiu arménsku provokáciu".
K okamžitému prímeriu vyzýva obe bojujúce strany aj OSN či Rusko. Generálny tajomník OSN António Guterres "žiada všetky zúčastnené strany, aby podnikli okamžité kroky na zmiernenie tejto situácie a zdržali sa provokačnej rétoriky". Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zase v utorok vyhlásil, že "Moskva je hlboko znepokojená pretrvávajúcimi bojmi a je pripravená zhostiť sa úlohy mediátora".
Vzťahy oboch susedných krajín už od rozpadu Sovietskeho zväzu komplikujú najmä spory o Náhorný Karabach, odštiepenecký región Azerbajdžanu, ktorý je pod kontrolou miestnych arménskych separatistov. Vojna o Náhorný Karabach z rokov 1988 až 1994 si vyžiadala najmenej 30 000 obetí na životoch. V oblasti odvtedy platí krehké prímerie.