Komu to ide lepšie?
To je ťažké povedať. Malý má šesť rokov, motá sa v prípravke a Karolína prvý rok preteká. To je, ako keď sa ma niekto opýta, či nejaké dieťa na to má, alebo nie. Odhadnúť viem, či má talent a vlohy - teda či to má vo vode, ako sa povie ,,zadarmo“, či má splývavosť, cit pre vodu... Karolína je športový typ, ale to neznamená, že z nej niečo bude. Úplne zadarmo by to nemala, stavbou tela je taká ťažšia, ale zasa je silná a húževnatá. Sú rôzne druhy plavcov, ľahkí vrtuliaci a siloví plavci. Dieťa musí mať motiváciu a hlavne chcieť plávať. My mu môžeme vytvoriť podmienky a podporovať ho. Ak dieťa nenájde v sebe chuť a chcenie, tak ho do toho nenatlačíte.
Vedia jej kluboví tréneri, že Karolínka má mamu olympioničku?
Vedia. Keď som plávala v Amerike, nereprezentovala som len univerzitný klub, ale mimo univerzitných súťaží som spadala práve pod klub, kde teraz trénuje Karolína.
Viete si predstaviť, že by niektoré z vašich detí robilo šport vrcholovo?
Je to odriekanie a veľká drina, nielen pre dieťa. Musia sa do toho vložiť aj rodičia a vytvoriť zázemie, preto sa do toho nejako nehrniem. Kariéru som mala veľmi dlhú a deti neskoro, takže sme sa s manželom dohodli, že zostanem doma a užijem si ich. Ak by sa z nich niečo kryštalizovalo, bude to pre mňa ľahšie ich viesť, podporovať a robiť im zázemie. Predsa len Dallas je obrovské mesto, som v podstate závozník. Ak by som nebola doma a pracovala, musela by som si najať opatrovateľku. Ale pokiaľ nemám nejakú miliónovú robotu a tisícový plat, tak nie je potrebné to riešiť.
Hovoria vaše deti pekne po slovensky?
Obaja sú zapísaní aj v slovenskej škole, Karolína chodí pravidelne na skúšky, hovorí perfektne. Mišo má občas divnejší slovosled, taký anglický, a sem-tam mu nejaké slovíčko nenapadne, ale rozpráva v pohode. Doma hovoríme len slovensky, snažíme sa ich v tom držať a dostávajú tresty, keď to porušia, najmä keď sa medzi sebou rozprávajú anglicky.
Kde sa viac cítite doma?
Asi stále v Piešťanoch, hoci aj v Dallase je to v pohode, žijeme tam už dlho. Deti sa do Piešťan vždy veľmi tešia. Najprv sme zvažovali, že tento rok na Slovensko nepriletíme, lebo sme nevedeli, ako to bude s cestou späť a nevieme to doteraz, ale decká prosili, že ony veľmi chcú.
Neplánujete sa vrátiť na Slovensko natrvalo?
Neviem, ťažko povedať, ako sa svet bude vyvíjať. Nemáme žiadne veľké plány, pretože sa hovorí - keď chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch. Manžel sa cíti viac doma v Amerike, žije tam dlhšie ako ja. Rád, samozrejme, chodieva na Slovensko, má tu tiež rodičov a rodinu, ale vždy môže len na kratšie, lebo vedie firmu. Na Slovensku zväčša prázdninujeme a relaxujeme, preto máme toto prostredie veľmi radi, najmä v tom našom piešťanskom slimáčikove, kde ide všetko pomalšie.
Onedlho uplynie 20 rokov od vašich najväčších olympijských úspechov v Sydney. Dá sa povedať, ktorý z nich bolel viac? Striebro na 100 m motýlik, o ktoré vás pripravila Holanďanka Bruijnová, alebo 200 m kraul, kde vás porazila Austrálčanka O´Neillová?
Ten kraul bolel viac. Bolo to oveľa bližšie k víťazstvu, chýbalo mi len 8 stotín na dvojstovke, čo je prakticky nič, možno len dva zábery extra a bolo by to moje!
Ako často sa dostanete do vody, aby ste si schuti zaplávali? Aký čas dá na 100 m motýlik Moravcová v 44 rokoch?
To som teda neskúšala, pripraviť sa o život. (smiech) Bol by to pokus, ako prežiť a nie, že plávať na čas. Na krátkom by som to ešte asi uplávala, dlhý bazén už by bol oveľa bolestivejší, tých obrátok je tam podstatne menej. Aký čas by som dala, to vôbec netuším, musela by som trochu potrénovať. Momentálne sa do vody dostanem veľmi málo, možno dvakrát do mesiaca. Chcela som si plávanie zaradiť do cvičebného režimu, prišiel ale covid a tak to skončilo. Doma máme síce bazén, ale tam plávam len tak rekreačne, nemožno to nazvať tréningom.
Máte ešte nejaký nesplnený sen?
Športový rozhodne nie. Každý máme sny a túžby, ale žijem si pohodový život, nie som náročný človek. Nemám vyslovene niečo, po čom by som túžila, napríklad plný šatník predražených značkových kabeliek, topánok alebo šiat. Môžem si ich dovoliť kúpiť, ale nepotrebujem sa zviditeľnovať alebo pútať pozornosť. Som pragmatická a pri zemi. Keď je pohoda a slúži zdravie, všetci sme spokojní, šťastní a tak viac netreba.
