Popredný komunistický pohlavár v totalitnom štáte Miloš Jakeš († 97) žil v Prahe a na verejnosti sa posledné roky objavoval len sporadicky. Celých päť dní tak trvalo, kým sa prevalilo, že zomrel a českým médiám to potvrdila pohrebná služba. Rodina má za sebou dokonca pohreb v pražskom krematóriu.
Jakeš sa v mysliach ľudí okrem zastávania sa zverstiev komunizmu zapísal aj svojím pamätným prejavom na Červenom hrádku spred 31 rokov, ktorý bol symbolom straty schopnosti režimu udržať moc. Jakeš mal zomrieť ešte koncom minulého týždňa, v noci zo štvrtka na piatok v LDN vojenskej nemocnici v Prahe. O tom, že má ťažké zdravotné problémy, sa špekulovalo už niekoľko dní, Jakešova rodina odmietala informácie potvrdiť.
„Rodina si nepriala žiadny humbuk, reportérov, krik ani podobne,“ povedali z pohrebnej služby pre CNN Prima News. V posledných rokoch bol Jakeš skôr zatrpknutým dôchodcom, ktorému sa pred 30 rokmi zrútil svet, keď ho vykopli zo strany. Keď mu v denníku Blesk pred tromi rokmi položili otázku, či sa teší do pekla, niekdajší papaláš s úsmevom odpovedal: „Dnes všetci odchádzajú do krematória alebo do zeme, pekla už sa báť nemusia.“
Jeho slová sa teraz naplnili, keď ho rodina pochovala v motolskom krematóriu bez účasti verejnosti. Až do svojej smrti bol nevídane čulý. Rýchlo sa pozviechal aj z dopravnej nehody, keď ho pred tromi rokmi zrazilo auto na priechode. Vlani ešte žartoval na komunistickej oslave 1. mája. Pre obavy z koronavírusu však posledné mesiace nevychádzal z domu. Pred Vianocami skončil v nemocnici a posledné mesiace bol chorý.
Pamätný prejav
Do najvplyvnejšej politickej funkcie vtedajšej Československej federácie bol Jakeš ako nástupca normalizačného šéfa komunistov Gustáva Husáka prekvapivo zvolený v decembri 1987. Jakešov nástup do čela KSČ, kde vystriedal normalizačného šéfa komunistov a prezidenta Husáka, bol podľa historikov skôr výsledkom vnútrostraníckych hier a mal zabrániť, aby sa k moci dostal vtedajší predseda federálnej vlády Lubomír Štrougal. Z funkcie odišiel v dobe Nežnej revolúcie v roku 1989, keď pri demonštráciách dav často skandoval heslo „Jakeša do koša“. Ešte pred koncom roku 1989 bol Jakeš z komunistickej strany vylúčený.
Jakešovo pôsobenie v najvyššej straníckej funkcii je spojené s agóniou a následným pádom komunistického zriadenia v Československu. Prejav v Červenom hrádku z neho urobil nechcenú komediálnu hviezdu. Mimo iného v ňom apeloval na to, aby komunisti získali podporu obyvateľov a nezostali sami ako „kôl v plote“. Heslo „Nechceme kôl v plote“ sa stalo jedným zo sloganov masových protestov, ktoré zmietli vládu komunistov.
Miestami zmätený a miestami až úprimný Jakešov prejav bol pre mnohých Čechov a Slovákov signálom, že vládnuci režim nie je taký silný, ako sa tváril pri rozháňaní opozičných demonštrácií. Niektorí v ňom dokonca našli volanie po zmene socializmu. „No tak povedzme pani Zagorová. Je to milé dievča, všetko, no, ale ona už tri roky po sebe berie 600-tisíc každý rok,“ vykladal tajomník o populárnej speváčke, ktorá podpísala petíciu Niekoľko viet.
„To nie je jednoduchý proces, tá prestavba. To je proces, povedal by som, v ktorom sa nie každý dosť vyzná,“ povedal napríklad poslucháčom k vtedajšej politickej situácii. Na exkurzii do oblasti pôdohospodárstva si Jakeš poplietol brojlery s bojlermi. Jeho prejav bol určený pre spolustraníkov, no nedopatrením sa dostal na verejnosť. Svoj prejav vysvetľoval jasne. „Zostrihali to tak, aby to viedlo k môjmu zosmiešneniu. Urobili z toho veľkú záležitosť, ktorá mala zdiskreditovať mňa aj komunistickú stranu,“ hovoril po rokoch.