Do okolitých krajín vyrážame najmä za lepšími cenami. Česko, Maďarsko a Poľsko lákajú Slovákov na priaznivejšie ceny, ktoré sú napríklad u našich severných susedov nižšie až o 28 %. Slováci z okolia rakúskych hraníc si zase síce za nákupy v tejto krajine priplatia, ale cestujú sem za vyššou kvalitou potravín.
Čo ukázal prieskum
V zahraničí míňame pritom v priemere o 15 eur na jeden nákup viac ako doma. Vyplýva to z dát prieskumu GfK k spotrebiteľskému správaniu Slovákov z apríla 2019. Peniaze, ktoré by mohli pomôcť k zachovaniu tisícov pracovných miest na Slovensku, tak končia u zahraničných obchodníkov, a teda aj v štátnych kasách iných štátov. Každý nákup pomáha udržiavať pracovné miesta u našich susedov namiesto u nás.
Nákupy v cudzine si už čoskoro môžu vybrať ďalšiu daň na pracovných miestach Slovákov. Vláda totiž zvažuje zaviesť príspevok na stravovanie v hotovosti. Príspevok, ktorý bolo možné doteraz využívať iba na Slovensku, začne po jeho vyplácaní v hotovosti končiť v pokladniciach obchodníkov v pohraničných regiónoch.
So stravnými lístkami či gastrokartou v peňaženke máme dnes totiž len dve možnosti. Buď ich minieme na teplý obed, alebo si za ne kúpime potraviny. Ale len na Slovensku, keďže na rozdiel od hotovosti sú stravné poukážky obmedzené iba na použitie v danej krajine. Takto fungujú nielen u nás, ale napríklad aj v Rakúsku, Belgicku či vo Francúzsku, kde stravné poukážky používajú dokonca dlhšie ako u nás.
Stravné lístky ako šrotovné? V Európe áno, u nás nie
Kým iné krajiny pristupujú k opatreniam na podporu svojich ekonomík, napríklad aj rozdávaním poukážok na stravu svojim občanom, u nás sa vyberáme presne opačným smerom. Najskôr vláda rozhodla nezvyšovať najbližšieho 1,5 roka príspevok na stravovanie, teraz pripravuje zaviesť príspevok na stravu v hotovosti.
Tým by dostali po mesiacoch zatvorených prevádzok ďalšiu ranu aj reštaurácie, ktoré by aj v dôsledku nákupov Slovákov v zahraničí za stravné v hotovosti prišli až o 220 miliónov eur. Odhaduje sa, že v gastrosektore by o prácu prišlo až 2 000 čašníkov, kuchárov a pomocných síl. Naozaj si môžeme dovoliť ďalšie zbytočné prepúšťanie, keď už dnes z mesiaca na mesiac nezamestnanosť stúpa?
Ako to funguje v zahraničí
V susednom Rakúsku sa tamojšia vláda rozhodla zvýšiť príspevok na stravovanie zo 4 eur až na 8 eur na deň. Metropola Rakúska, mesto Viedeň, dokonca v rámci pomoci reštauráciám, ale aj jej obyvateľom dotknutým koronakrízou, rozdala takmer milión domácnostiam 25- a 50-eurové stravné poukážky. A aby priniesli želaný efekt, Viedenčania si môžu za stravné poukazy kúpiť napríklad aj klasický „wienerschitzel“ iba v reštauráciách vo Viedni.
Ide teda Slovensko, na rozdiel od iných krajín v EÚ, pomôcť stravným v hotovosti aj okolitým krajinám na úkor tisícov pracovných miest u nás?
