"V súčasnosti sú planéty postavené tak, že pozorovateľovi, ktorý si privstane nadránom, sa naskytne skutočne zaujímavý pohľad. V tomto čase je totiž možné pozorovať prakticky všetky planéty, ktoré sú viditeľné voľným okom. Na rannej oblohe sa nachádzajú aj Urán a Neptún, no na ich pozorovanie je už potrebné použiť ďalekohľad," povedal pre TASR astrofyzik Patrik Čechvala z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Vhodné podmienky na pozorovanie Merkúra nastávajú teda raz za niekoľko mesiacov. Práve v nasledujúcom týždni (približne do 25. júla) sa podarí naplniť všetky tieto predpoklady. Jupiter a krátko po ňom Saturn v našich zemepisných šírkach vychádzajú v týchto dňoch na oblohu medzi pol deviatou a deviatou večer a sú celú noc viditeľné ako dva výrazné objekty – Jupiter je druhé najjasnejšie teleso na oblohe po Venuši (ak nerátame Slnko a Mesiac) a dosahuje zdanlivú veľkosť –2,4 magnitúdy (mag), Saturn so zdanlivou veľkosťou 0,1 mag je o niečo slabší. Magnitúda udáva jasnosť objektu na oblohe v logaritmickej škále, pričom s jej stúpajúcou hodnotou zdanlivá veľkosť klesá, najjasnejšie objekty majú záporné hodnoty magnitúdy.
"Ak sa planéty k sebe priblížia, nazývame takéto úkazy konjunkcie. Tie sa na oblohe odohrávajú pravidelne. V celkom peknej konjunkcii sa nachádzajú práve Jupiter so Saturnom. Budú sa k sebe ešte viac približovať a do konca roka ešte vytvoria veľmi pekné divadlo," doplnil Čechvala. Najtesnejšie pri sebe budú 21. decembra 2020. Počas roka 2020 bude atraktívny aj Mars – na jeseň 6. októbra sa priblíži k Zemi na vzdialenosť 62,1 milióna kilometrov, čo je tretie najväčšie priblíženie po rokoch 2003 a 2018. Zároveň 13. októbra bude najďalej od Slnka. V tomto čase dosiahne zdanlivú veľkosť –2,4 až –2,6 mag, teda bude rovnako žiarivý ako Jupiter.