Prezidentský dekrét povoľuje zakladanie ohňov len v niektorých prípadoch - ak by sa založili mimo oblasti amazonského pralesa a mokraďového územia Pantanal, alebo ak by ich zakladali miestne indiánske kmene, ktoré sa roľníctvu venujú len pre vlastné účely.
Podľa zákona sú na zakladanie ohňov pre poľnohospodárske potreby alebo ťažbu surovín na tomto území potrebné povolenia; tie sú však často ignorované, približuje AP.
Brazílska vláda minulý týždeň navrhla viacerým svetovým správcovským spoločnostiam, aby si územia v chránenej oblasti Amazonu "osvojili". Týmto krokom by sa mala znížiť miera vylesňovania - plány zahŕňajú aj finančnú podporu rôznych environmentálnych projektov a platenie bezpečnostnej služby, ktorá by zamedzovala vstup na tieto územia.
Bolsonarova vláda však v súčasnosti pre svoju environmentálnu politiku naďalej čelí ostrej kritike miestnych aj medzinárodných spoločností.
Desiatky brazílskych firiem začiatkom júna vyzvali na zastavenie nelegálneho vylesňovania amazonského pralesa. Koncom júna zase skupina prevažne európskych investičných spoločností zaslala spoločný list brazílskym veľvyslancom vo svojich krajinách, aby vyjadrili znepokojenie nad čoraz intenzívnejším klčovaním chráneného územia za Bolsonarovej vlády.
Odlesňovanie brazílskeho amazonského pralesa sa v prvej polovici roka 2020 zvýšilo o rekordných 25 percent v porovnaní s tým istým obdobím vlaňajška.
Vyklčovaných bolo celkovo až 3064 štvorcových kilometrov lesa. Ide súčasne o najhoršiu bilanciu od roku 2015, keď sa s touto evidenciou začalo, uvádza brazílske ministerstvo vedy a techniky.