Posledná rozlúčka so zosnulým bude v piatok 24. júla v bratislavskom Krematóriu. TASR o tom informovala jeho dcéra Lele Zemanová.
Do dejín slovenskej žurnalistiky sa Zeman zapísal v 60. rokoch minulého storočia ako spoluzakladal novín Echo. Pôvodne malo ísť o cvičný časopis bratislavských vysokoškolákov, neskôr sa stali jedným z najslobodnejších priestorov na tvorbu a vyjadrenie názoru. Krátko po okupácii v lete 1968 bolo Echo vyhlásené za reakčný, protisovietsky a protisocialistický časopis a jeho tvorcovia sa dostali na zoznam neželaných novinárov. Až po padnutí železnej opony mohol opäť začať publikovať a aktívne sa zapojiť do spoločenského a politického života.
Pôsobil ako šéfredaktor týždenníka Život a bol spoluzakladateľom strany Verejnosť proti násiliu. V januári 1990 zasadol v rámci procesu kooptácie po Nežnej revolúcii do Federálneho zhromaždenia do Snemovne ľudu ako poslanec za VPN. V období 1990 – 1991 zastával post druhého porevolučného riaditeľa Slovenskej televízie. Neskôr v rokoch 1991 – 1992 bol riaditeľom tlačového a informačného odboru ministerstva zahraničných vecí. V roku 1996 sa stal kancelárom Slovenského syndikátu novinárov.
