Už pred dvomi rokmi čelil škandálu vtedajší predseda NR SR Andrej Danko, najnovšie aj terajší šéf parlamentu Boris Kollár, minister školstva Branislav Gröhling a, ako sa ukázalo, maslo na hlave má aj premiér Igor Matovič. Dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy Iveta Radičová (63) v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa na rovinu povedala, čo si myslí o plagiátorstve, o odoberaní titulov, a tiež ako by sa mali zachovať politici pri podozrení na plagiátorstvo.
Ako vnímali akademici kauzu plagiátorstva záverečných prác našich politikov?
Dôkaz, že to zasiahlo akademickú pôdu, je, že nielen ja ako dekanka, ale aj všetci moji kolegovia na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy sme si okamžite vytiahli protokoly o testoch originality. Pokiaľ sme ich my, vyššie ročníky, v súčasnosti nemali k dispozícii, požiadali sme český systém. Takže i ja osobne mám všetky protokoly originality s výsledkom 1 a 2 percentá zhody, kde používam zákony alebo štatistiky. Týka sa to všetkých dôležitých prác – habilitačnej aj viacerých podkladových monografií k mojej inauguračnej prednáške. Toto musím povedať na úvod, lebo inak čokoľvek poviem, by mohlo byť a priori spochybnené.
Plagiátorstvo vrhlo tieň na naše vysokoškolské školstvo an blok. To nie je lichotivé. Čo s tým môže akademická obec robiť?
Pre koho to nie je lichotivé? Nie náhodou pre správanie sa toho, kto nahádzal všetkých do jedného vreca? Nehrajme hru, ktorá teraz niekomu vyhovuje, aby zakryl kauzu svojho koaličného partnera. A čo sa týka školstva: dostali sme sa do atmosféry možného bezdôvodného spochybnenia pozície titulov nielen študentov, ale aj pedagógov. Aby sme však mohli hodnotiť, museli sme začať od seba. Nech sa páči, kto chce, máme plne k dispozícii k nahliadnutiu testy originality tak, ako som ich ukázala vám. Nespochybňujem, že naše školstvo potrebuje zásadné zmeny. Myslím tým základné, stredné aj vysoké školstvo. Nezabúdajme, že to, ako prídu študenti pripravení na vysoké školy, má svojich predchodcov. Rovnako nezabúdajme, že porovnávanie úrovne nášho vzdelávania so svetom sa plnohodnotne začalo až po roku 1989. Odhalilo nerovnováhu, nižšiu kvalitu našich škôl v porovnaní so školami vo vyspelom svete.
Pritom sa traduje, že sme mali jedno z najlepších školstiev...
Ale naši študenti nechodili do západného sveta, až na malé výnimky najmä z technických a prírodných vied. Výmeny sa diali prevažne v uzavretom okruhu tzv. sovietskeho bloku. Keď sme sa otvorili svetu, začalo sa porovnávať s anglickými univerzitami v Oxforde, Cambridgei či s americkými univerzitami v Harvarde a v Yale. Navyše, viaceré slovenské univerzity vznikli až po roku 1989. Veľmi ťažké je porovnávať univerzitu v talianskej Bologni, ktorá má 600 rokov s univerzitou, ktorá má 15 rokov.
V roku 1991 sme napríklad mali len 7 % vysokoškolsky vzdelanej populácie. Dnes máme 17 %. Stále pod priemerom Európskej únie.
Aký by bol ideál?
O ideále je ťažko hovoriť. Vieme nastaviť optimum z hľadiska štruktúry hospodárstva. V každom prípade odporúčanie v rámci EÚ je 40 %. Snaha dobehnúť kvantitatívne zaostávanie viedla k rýchlemu vzniku množstva univerzít na Slovensku. Je pravda, že ich počet bol poddimenzovaný, no druhý extrém je počet univerzít, ktorý máme dnes. Na jednej strane to pomohlo zvýšiť percento vysokoškolákov, no zároveň nepomohlo zvyšovať všeobecne kvalitu. A slovo všeobecne si dovolím podčiarknuť trikrát. My dnes máme špičkové odbory a fakulty. Dôkazom je umiestňovanie našich študentov na tých najlepších univerzitách na magisterské či doktorandské štúdiá.
Žiaľ, škandál okolo plagiátorstva premiéra, predsedu parlamentu a ministra školstva našim vysokým školám nepridal na dôveryhodnosti...
A predchádzajúceho predsedu parlamentu, všakže. Je to veľmi diferencované, škodíme sami sebe, ak to všetko nalejeme do jedného močiara s vetou, že všetko naše školstvo je nekvalitné. Lebo to nie je pravda. Opäť sa vraciam k tomu, že potrebujeme reformu školstva a zároveň ďalej zvyšovať počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí najmä z dôvodu nástupu nových technológií a našej konkurencieschopnosti.
Ako je ošetrené, aby tých plagiátorských záverečných prác bolo minimum?
Nie je možné dnes, v dobe internetu, odsledovať všetko, čo bolo k danej téme publikované. To je nad ľudské možnosti. Naša vláda zaviedla v roku 2011 tzv. antiplagiátorský systém na Slovensku. Na to sa už akosi zabudlo, však? No len vďaka tomu dnes vieme o plagiátorských kauzách. Je povinnosťou elektronicky vkladať doň všetky záverečné práce všetkých stupňov, ktoré prebehnú daným systémom. V dobe internetu je to pre pedagógov veľmi dôležitá pomôcka. Ukáže, či existuje nejaká zhoda medzi predkladanou záverečnou prácou a existujúcimi zmapovanými zdrojmi na internete. Nikdy tam však nebudú všetky, to nie je možné.