Slovenská veda napreduje, no prehlbuje sa frustrácia
- Je mrzuté, že verejnú diskusiu o slovenských vysokých školách úplne ovládla téma plagiátorstva, čo prehlbuje frustráciu a zhoršuje obraz slovenského vysokého školstva. A pritom práve v týchto dňoch sa objavili aj veľmi povzbudzujúce informácie o zlepšujúcej sa kvalite slovenskej vedy. Boli napríklad publikované najnovšie výsledky Indexu Nature za rok 2020, ktorý sleduje špičkovú vedeckú produkciu v najlepších vedeckých časopisoch na svete.
A podľa týchto výsledkov sa slovenská veda historicky prvýkrát ocitla v skupine TOP 50 krajín sveta. Je to dobrá vizitka práce našich najlepších univerzít a SAV a zároveň správa o tom, že slovenská veda v porovnaní so svetom objektívne napreduje. Verím, že pozornosť si postupne získajú aj rôzne medzinárodné úspechy ozajstných vedcov. Nie je ich málo.
Rozprávať by sme sa nemali o tituloch, ale o akreditačných procesoch
- Najviac mi na tom prekážajú klamstvá, ktoré sa v tejto veci vynárajú. Kollár aj Gröhling sa bránia tým, že v tej dobe to bolo v poriadku, ale ani pred 20, ani pred 40 rokmi to nebolo v poriadku, ak ste si zobrali celé kusy cudzích autorov a vydávali ich za svoje vlastné. Iróniou je, že si za to môžu sami tým, ako postupovali v prípade kauzy Andreja Danka.
Problémom v celom tomto je, že diskusia ohľadom vysokoškolského vzdelania sa dostáva do zlých koľají, pretože sa hovorí o veciach, ktoré nie sú až také podstatné. Jednou z týchto vecí je to, či prijať úpravu zákona, ktorá by umožnila odoberať titul, ktorý bol získaný podvodom. To sa podľa mňa dá spraviť relatívne jednoducho, aj keď si myslím, že sa to nebude dať spätne, ale to nie je diskusia, ktorú by sme mali viesť. Rozprávať by sme sa mali o akreditačných procesoch, o tom, ako kontrolovať kvalitu vzdelávania, pedagogického prístupu a podobne. To v celom tomto hurhaji zaniklo.
Vysoké štandardy zostávajú nenaplnené
- Ide doposiaľ o najväčšiu hodnotovú križovatku, na ktorej vláda stojí. Som sklamaná a smutná, že očakávania verejnosti, vrátane mojich vlastných, na vysoké štandardy uplatňovania politickej moci a vyvodzovanie politickej zodpovednosti, s ktorými bol spájaný nástup vlády Igora Matoviča, zostávajú zatiaľ nenaplnené. Podvádzanie neschvaľujem a nemôžem schvaľovať ani jeho zľahčovanie. Môžem len zopakovať, že úlohou nás všetkých je budovať dôveru ľudí v politiku a inštitúcie. A to v súlade so sľubom, že ju budeme robiť inak, ako bolo zvykom v minulosti a že sami budeme uplatňovať to, čo sme v minulosti žiadali od svojich oponentov.
S takýmto prístupom krajinu nikam neposunieme
- Brániť sa tým, že diplomovka nebola až taká dôležitá, ale dôležité je, čo stihol urobiť, je úplne trápne. Celkovo toto, čo sa udialo s najvyššími ústavnými činiteľmi vrátane Andreja Danka, degraduje politickú kultúru, zmysel vzdelania aj ostatné dosiahnuté tituly na školách, kde diplomovky písali, resp. plagizovali títo páni. Z toho vychádzajú závažné závery - klamať sa oplatí, klamať sa môže, podvádzať sa môže, plagizovať sa môže, úroveň vysokých škôl na Slovensku je katastrofálna a z toho celého vyplýva absolútne negatívny vzor pre mladú generáciu, ktorej išlo toto posolstvo, ktoré som v predošlej vete povedal. Krajina, kde sa dehonestuje vysokoškolské vzdelanie, je krajinou, ktorá nemá budúcnosť.
Odhaľuje to podstatu politických strán
- Určite to nepôsobí povzbudzujúco voči študentom, ktorí sú poctiví a môžu síce odpísať, ale poväčšine poctivo pristupujú k svojmu štúdiu. Určite je to pre nich demotivujúce. V civilizovaných krajinách by už dávno nebol na čele vlády, ale by už dávno podal sám demisiu a určil by svojho zástupcu. Problém na Slovensku je však v tom, že politické strany sú pevne previazané so svojimi otcami zakladateľmi.
Ako keby nepôsobia ako seriózne politické strany v západnej Európe, ale len ako nejaké eseročky alebo podnikateľské zámery svojich zakladateľov. A potom to tak aj vyzerá, že keď má otec zakladateľ problém, tak do problémov namočí celú politickú stranu. To znamená, že odstúpiť áno, ale to by museli fungovať na Slovensku politické strany tak, ako fungujú v západnej Európe.
Porušovanie princípov vrhá zlé svetlo na študentov
- Vedenie Prešovskej univerzity odmieta akékoľvek formy plagiátorstva a ich možný výskyt vo vysokoškolskom prostredí. Je za nekompromisné potrestanie všetkých preukázaných prípadov plagiátorstva podľa platnej legislatívy. Vedenie Prešovskej univerzity je presvedčené, že pochybenia etických princípov pri získavaní kvalifikačných postupov sú zlyhaniami jednotlivcov, nerešpektujúcich platné normy a pravidlá.
Ich výskyt by nemal byť prehliadaný a zľahčovaný nielen akademickou verejnosťou. Univerzity sú miestom rozvoja slobodného bádania, vzdelávania, kreovania nových ideí. Ojedinelé prípady porušovania týchto princípov vrhajú zlé svetlo na činnosť univerzít, na ich študentov i zamestnancov, vytvárajú zlý obraz vo verejnosti, s čím nemožno súhlasiť.
