Mikrobiológovia z California Institute of Technology (Caltech) na baktérie pritom narazili náhodou, po tom, ako robili pokusy s mangánom. Jared Leadbetter, profesor environmentálnej mikrobiológie na Caltechu v Pasadene a spoluautor štúdie, ktorá vyšla v odbornom periodiku Nature, nechal po pokuse vo svojej kancelárii sklenenú nádobu s látkou namočiť vo vode z vodovodu. Nechal ju tak pritom niekoľko mesiacov, pretože pracoval mimo kampus, a keď sa vrátil, nádobu pokrýval tmavý materiál.
Ten následne vedci podrobili testom, z ktorých vyšlo najavo, že čierny povlak v nádobe je zoxidovaný mangán, ktorý vytvorili novoobjavené baktérie pravdepodobne žijúce vo vode z vodovodu. "Existujú dôkazy, že príbuzní týchto tvorov žijú v podzemných vodách a časť pitnej vody z Pasadeny je čerpaná z miestnych vodonosných vrstiev," objasnil Leadbetter.
Spomínané baktérie sú prvé, o ktorých sa vie, že využívajú mangán ako zdroj energie. Tiež ho používajú na proces známy ako chemosyntéza, pri ktorom sa oxid uhličitý mení na biomasu. Vedci predpokladali, že by tento proces mohli využiť neidentifikované mikróby na urýchlenie rastu, ale vedeli iba o baktériách a plesniach.
Vedci dúfajú, že ich zistenia pomôžu lepšie pochopiť podzemnú vodu a vodné systémy, ktoré sa môžu zaniesť oxidmi mangánu. Ako tam tento materiál vzniká, je pre výskumníkov záhada. "Jasné, že sa mnohí vedci domnievali, že baktérie, ktoré využívajú mangán na energiu, by mohli byť zodpovedné, ale dôkazy podporujúce túto myšlienku neboli doteraz k dispozícii," vysvetlil Leadbetter.
Objav by podľa výskumníkov mohol tiež pomôcť lepšie pochopiť takzvané mangánové hrudy - kovové gule, ktoré dokážu byť veľké aj ako grapefruit, často nachádzané na dne mora. O týchto útvaroch, ktoré často obsahujú vzácne kovy, tiež vedci nevedia veľa.
