"Taktické politické hry prezidenta, ktorý chce urobiť dojem na konzervatívnych moslimov sú úbohé," bývalá hlava evanjelickej cirkvi napísala pre konzervatívny nedeľník Bild am Sonntag.
"Po 85 rokoch používajú Hagiu Sofiu, aby preukázali silu a zasiali nezhody," uviedla teologička. Erdoganov opis transformácie múzea na mešitu ako "vzkriesenia" je "cielená provokácia," dodala. "'Sofia' je grécke slovo pre múdrosť. Pán Erdogan ju zrejme nemá. Pretože múdry vodca by sa snažil o zmierenie, a nechcel by rozdelenie," poznamenala Kaessmannová.
Podľa Erdogana turecké úrady tým, že z Hagie Sofie opätovne spravili mešitu, "napravili chybu". "Naplnili sme vôľu 83 miliónov obyvateľov Turecka. V roku 1934 bolo z pamiatky spravené múzeum, teraz sme túto chybu napravili. Je to naše výsostné právo," vyhlásil Erdogan. Turecká štátna rada 10. júla zrušila vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Hagia Sofia bude 24. júla, po takmer deviatich desaťročiach, ako mešita opäť svedkom moslimských modlitieb.
Hagiu Sofiu postavili v rokoch 532-537 v Istanbule počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána. Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 sa katedrála stala mešitou. V roku 1934 sa na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka stala táto pamiatka múzeom. V roku 1985 zapísali Hagiu Sofiu na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. To však po zmene štatútu pamiatky teraz oznámilo, že vzhľadom na vzniknutú situáciu prehodnotí jej štatút ako lokality Svetového dedičstva.
