Vo svojej štúdii, o ktorej informuje televízia CNN, na to poukazuje výskumník Ying Chen z Centra pre životné prostredie Lancasterskej univerzity. Chen sa vo výskume zameral na predpovede počasia od marca 2020 a porovnal ich so skutočným pozorovaným počasím v rovnakom časovom rámci. Ako zistil, s poklesom hustoty letov v dôsledku ochorenia COVID-19, "od marca do mája 2020 pozoruhodne poklesla presnosť povrchových meteorologických predpovedí". Pokles zaznamenal v prípade teplôt.
Informácie o horúcom a studenom vzduchu sú kritické napríklad pri tvorbe a predpovediach hurikánov. Ak je nemožné zmerať presne teploty, môže byť náročnejšie identifikovať skoré aktívne body. Pri predpovedi hurikánov sa meteorológovia čiastočne spoliehajú na počítačové modely, ktoré získavajú dáta z rôznych nástrojov, vrátane lietadiel, výletných lodí, satelitov, bójí, meteorologických balónov, pozemných staníc a radarov. Pandémia značne okresala dáta, ktoré odborníci získavali z lodí a lietadiel, dôležitých zdrojov najmä v oblastiach, kde je výskyt ostatných pozorovacích nástrojov obmedzený.
Rozdiely sa podľa štúdie líšia podľa oblasti. Odľahlé oblasti, ako sú napríklad Grónsko a Sibír, mali najväčšie problémy so zníženým počtom letov, pretože predpovedať počasie je tam už aj tak náročné. "Asimilácia pozorovaní z lietadiel poskytuje oveľa väčšie zlepšenie predpovedí v regiónoch, v ktorých sú k dispozícii veľmi obmedzené konvenčné pozorovania," vysvetľuje Chen v štúdii.
Vedec varuje, že problém s presnosťou predpovedí sa bude s pretrvávajúcou pandémiou zhoršovať. "Možno očakávať ďalšie zhoršenie predpovedí počasia a nepresnosť sa v prípade dlhodobých predpovedí môže zväčšiť. Mohlo by to oslabiť včasné varovanie pred extrémnym počasím a spôsobiť ďalšie ťažkosti pre každodenný život v blízkej budúcnosti," skonštatoval Chen.