Doteraz mu bolo pripísaných 81 vrážd a tri pokusy o vraždu, ku ktorým došlo na území Irkutskej oblasti.
Bývalý policajt Michail Popkov sa zapísal do dejín ruského zločinu a patrí k sériovým vrahom, ktorí po sebe zanechali najviac obetí. Odsúdený bol už na dva doživotné tresty za vraždy žien spáchané v okolí mesta Angarsk v rokoch 1992-2007.
Podľa spravodajského portálu Novaja gazeta Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) pre Irkutskú oblasť uviedol, že Popkov pripustil, že v rokoch 1995-98 v Angarsku zabil ďalšie dve ženy. Kým v prípade prvej vraždy už bol obvinený, v prípade druhej vyšetrovanie pokračuje a zhromažďujú sa dôkazy.
Popkov bol zadržaný v júni 2012 vo Vladivostoku. Prvýkrát bol odsúdený na doživotie v januári roku 2015. Druhý doživotný trest nad ním súd vyniesol v decembri 2018.
Spúšťačom Popkovovho násilného správania bola údajne nevera jeho manželky, i keď jej ju odpustil. Psychiatricko-psychologickou expertízou sa zistilo, že Popkov trpí homicidomániou - nekontrolovateľným nutkaním vraždiť. Znalci však dodali, že v čase páchania trestných činov bol príčetný a mohol si byť vedomý svojej poruchy i toho, aké nebezpečenstvo predstavuje pre spoločnosť. Tento svoj rys mohol dokonca do istej miery ovládať.
Najmenej tri zločiny Popkov spáchal ako policajt v službe a s použitím hliadkovacieho policajného auta. Podieľal sa aj na vyšetrovaní niektorých zo svojich trestných činov, pričom manipuloval so stopami, aby zmiatol kolegov. Z polície odišiel v roku 1998, potom sa až do svojho zadržania živil dovozom áut zo zahraničia.
Počtom svojich obetí Popkov prekonal dvoch iných ruských sériových vrahov: Andreja Čikatila i Alexandra Pičuškina.
Čikatilo (57) bol ako "rostovský zabijak" uznaný za vinného z mimoriadne krutých vrážd 52 ľudí - 21 chlapcov, 14 dievčat a 17 žien. Vyšetrovatelia mali podozrenie, že má na svedomí až 65 vrážd.
Popkov prekonal aj Pičuškina, odsúdeného v októbri 2007 na doživotie za 48 vrážd. Po zatknutí v júni 2006 sa priznal dokonca k 63 vraždám, pričom ich plánoval spáchať 64, aby každá pripadla na jedno políčko šachovnice. Pičuškin preto dostal v médiách prezývku "šachovnicový vrah". Písalo sa o ňom aj ako o "bitcevskom maniakovi" podľa lesoparku na okraji Moskvy, kde väčšinu vrážd spáchal.