Júnové štatistiky nezamestnanosti analytikov pozitívne prekvapili. "Nenaplnili sa tak naše očakávania, že úrady práce by mohli začať pociťovať výraznejší nápor nových nezamestnaných, ktorí prišli o prácu v úvode pandémie a doteraz im plynula výpovedná lehota," konštatuje analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Čísla nezamestnanosti podľa neho pomohol zlepšiť aj s ustupujúcou pandémiou prebúdzajúci sa trh práce, ktorý na rozdiel od predchádzajúcich dvoch mesiacov už dokázal absorbovať časť nezamestnaných.
"O prácu prišli ľudia hlavne v priemysle, službách a obchode. Dosah vidieť v oblastiach silne zasiahnutých reštrikciami a slabším dopytom pre pandémiu, a tiež často v takých pracovných pozíciách, pri ktorých práca z domu nie je možná," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová s tým, že takmer pätinu prítoku nezamestnaných v júni tvorili absolventi stredných a vysokých škôl. "Ich odtok z evidencie bol v júni len pomerne malý, takže celkovo viditeľne prispeli k čistému nárastu miery nezamestnanosti," podotkla Muchová.
Analytici v najbližších mesiacoch ešte očakávajú rast nezamestnanosti, pravdepodobne však bude mierny. "September prinesie znovu viditeľný nárast v prítoku absolventov, čo môže oproti letu navýšiť mieru nezamestnanosti. Negatívny vplyv na trh práce môžu zmierniť štátne opatrenia na ochranu pracovných miest, ale veľa závisí od miery a rýchlosti ich využitia. Zároveň bude dôležité sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia u zamestnávateľov po skončení poberania štátnej pomoci pre koronakrízu," uviedla Muchová.
Druhá vlna rastu nezamestnanosti by podľa Koršňáka mohla prísť v jeseni. "Vtedy by mohli pristúpiť k znižovaniu stavu zamestnancov aj niektoré väčšie spoločnosti, ktoré zatiaľ využívali svoje rezervy a neprepúšťali. V septembri by nezamestnanosť mali zvýšiť aj absolventi stredných škôl, ktorí nepokračujú v ďalšom štúdiu. Vzhľadom na ospalejší trh práce, v dôsledku pandémiou vyvolanej recesie, sa dá očakávať, že v porovnaní s minulými rokmi by mohol byť ich prílev na úrady silnejší," očakáva Koršňák.
Na prelome tohto a budúceho roka by sa tak podľa odhadov analytikov mohla nezamestnosť pohybovať na úrovni okolo 9 % - 10 %. "Následne by sa pod vplyvom zotavujúceho sa ekonomického rastu mohla začať veľmi pozvoľna klesať. Recesie však zvyčajne zvyšujú i tlak na optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie a vedú k ekonomickému rastu založenom viac na raste produktivity práce. Z tohto dôvodu i napriek tomu, že v scenári recesie typu V očakávame, že ekonomika by sa mohla dostať na úrovne spred koronakrízy niekedy v úvode roku 2022, miera nezamestnanosti sa z úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako za štyri až päť rokov," dodal Koršňák.
