Obetiam, najmä väzňom z detenčných táborov pre nesrbské obyvateľstvo pri meste Prijedor, povedali, že ich prepustili v rámci výmeny väzňov, ale v skutočnosti ich odviezli do oblasti útesov Koričani v centrálnej časti Bosny, kde ich bosnianskosrbské sily v auguste 1992 postrieľali.
Päť tiel sa našlo pod skalami, zatiaľ čo šiestu obeť našli v masovom hrobe Jablanica-Prosara, jednom z vyše 70 masových hrobov v danej oblasti. Pozostalí pôvodne plánovali pochovať 30 obetí, avšak koronavírusová pandémia zabránila mnohým rodinným príslušníkom, ktorí žijú v zahraničí, pricestovať do Bosny.
Lokalizácia masových hrobov a identifikácia obetí trvali roky. Vlani pochovali v Kamičani 68 novo identifikovaných obetí a ďalších desať na iných lokalitách v danej oblasti.
V okolí Prijedoru sa v roku 1992 odohrali jedny z najnásilnejších etnických čistiek, ktoré na bosnianskych Moslimoch a Chorvátoch spáchala bosnianskosrbská polícia a armáda. Došlo k zrovnaniu dedín so zemou, pričom tisícky obyvateľov boli odvlečené do detenčných táborov.
Zavraždených bolo viac než 3000 nesrbských obyvateľov, z domovov museli utiecť desaťtisíce. Z masakru pri útesoch Koričani usvedčili 11 bývalých príslušníkov bosnianskosrbskej polície.
