Budúci rok mal byť prvým, keď sa minimálna mzda mohla rovnať 60 percentám priemernej mzdy v národnom hospodárstve. To by predstavovalo 656 eur mesačne.
Terajšia vládna koalícia má však inú predstavu. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) navrhuje, aby minimálny príjem zamestnanca dosiahol 620 eur. Tzv. automat, ktorý vlani presadil Smer, by sa „vzhľadom na situáciu, ktorá nastala v roku 2020 a ktorú nebolo možné predvídať“, nepoužil. „Čistá minimálna mzda má stúpnuť oproti tomuto roku o 30 eur. Zvýšenie sa bude týkať podľa našich odhadov 121 600 ľudí,“ hovorí šéf rezortu.
Rozhodne parlament
Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov sa mohli dohodnúť, ale ani teraz k dohode nedospeli. Ministerstvo práce tak predložilo vlastný návrh. Odborári sú proti, trvajú na tom, aby mzdové minimum bolo vo výške určenej automatom (656 €). Zamestnávatelia zasa chcú, aby sa vôbec nezvýšilo.
„Vzhľadom na súčasný i očakávaný vývoj v ekonomike budeme trvať na zmrazení výšky minimálnej mzdy,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. V minulosti o návrhu ministerstva rozhodovala vláda. Teraz by o ňom rozhodol parlament.
Štartovacia minimálka?
Ministerstvo práce navrhuje zaviesť štartovaciu minimálnu mzdu. Bola by nižšia ako tá štandardná. Podnikatelia by ňou mohli odmeňovať ťažko zamestnateľných ľudí. Odborárov to pohoršilo. „V praxi sa totiž môže stať, že zamestnávateľ vyberie (uprednostní) lacnejšieho zamestnanca a nevytvorí nové pracovné miesto. Tento inštitút teda nie je ani nástrojom na prekonanie krízy. Rovnako hrozí, že zamestnávateľ prepustí drahších zamestnancov a zamestná tých lacnejších,“ tvrdí viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová.
Novinka
- mohol by ju dostávať taký zamestnanec, ktorý bol bezprostredne pred nástupom do práce dlhodobo nezamestnaný
- poberal by ju nanajvýš jeden rok
- bola by vo výške 75 % štandardnej minimálky, v roku 2021 by to predstavovalo 465 € mesačne
- mohla by sa týkať 62-tisíc osôb
Celý systém si vyžaduje reformu
Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska
- Chápem uvažovanie zamestnancov a ich zástupcov, že len ťažko sa vzdávajú zvýšenia, ktoré im garantuje už prijatý zákon. Rovnako chápem populistické nastavenie ministerstva práce, ktoré nechce podnikať kroky, ktoré budú viesť k znižovaniu sociálnych štandardov. Je však potrebné zobrať do úvahy viac faktorov ako len to, ako byť za dobrých. Po ukončenom rokovaní v Bruseli a schválených finančných pro- striedkoch na reformy je tu čas na to, aby sme konečne uskutočnili aj reformu daňovo-odvodového zaťaženia a celého sociálneho systému.
O príplatkoch reč nebola
Minimálna mzda slúži aj ako základ na výpočet príplatkov za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu. Vždy, keď sa jedna veličina zvýši, tie ostatné vzrastú. Zamestnávatelia už niekoľko rokov požadujú, aby sa vzťah medzi nimi zrušil. Ministerstvo práce však žiadnu zmenu nenavrhlo. „Mrzí nás, že sa táto téma neotvorila, pretože dlhodobo upozorňujeme, že naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu spôsobuje zamestnávateľom výrazné problémy,“ povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová.
