Anna pochádza z detského domova a ako dievča snívala o normálnej a plnohodnotnej rodine. Vydala sa za muža z Michaloviec, s ktorým to v prvých rokoch vyzeralo, že sa dočkala, a keď sa im narodili detičky, bola šťastím bez seba.
„Nejaký čas sme bývali v podnájme. Potom však majiteľka bytu začala zvyšovať nájomné, až sa to dostalo na sumu, ktorú sme už nezvládali platiť. Odišli sme do Prešova a môj manžel nám prestal venovať pozornosť. Párkrát nás ešte navštívil, ale už tu dávno nebol. Skúšala som sa s ním spojiť, ale nefunguje mu už ani pôvodné telefónne číslo. Iba som sa od známych dopočula, že býva na ulici,“ povedala ťažko skúšaná žena, ktorá pochádza z Vranova nad Topľou.
Deťom sa snaží dať to najlepšie, čo dokáže. „Pracovala som ako upratovačka. Robila som aj v práčovni. Ale všetko sa zastavilo pre koronavírus a mne sa práve vtedy končila zmluva. Musela som byť v centre s detičkami a o robotu som prišla, zmluvu mi predĺžiť nechceli. Teraz som na OČR s najmladším synom. Budem sa zase snažiť nájsť si prácu,“ povedala usilovná žena, ktorá však svoje vyhliadky nevidí najružovejšie.
Anna skúšala nájsť niečo aspoň na čiastočný úväzok, ale zatiaľ sa jej to nepodarilo. „Asi počkám do septembra, keď pôjdu deti znova do školy. Potom bude hľadanie roboty jednoduchšie. Teraz si nedokážem predstaviť, že by som od takých malých detí odchádzala na 9-10 hodín každý deň,“ vysvetlila mamička, ktorá nevie, ako dlho ešte bude môcť žiť v krízovom centre.
„Podnájom si dovoliť nemôžem. Počas OČR dostávam 240 €, čo je 55 % z môjho niekdajšieho príjmu, plus prídavky, čo je zhruba 70 eur. Manžel výživné neplatí a náhradné výživné ešte nedostávam. Z tohto by som podnájom nezaplatila. Ledva platím nájomné v centre, čo je 70 eur,“ uzavrela východniarka, ktorá zatiaľ nevidí žiadne východisko z tejto situácie.
