V exkluzívnomrozhovore nám porozprávali aj o tom, že dievčatko takmer neplače, rastie ako z vody a v noci nechá oboch rodičov spať.
Už viac ako dva mesiace máte doma bábätko. Ako sa zmenil váš život?
Erika: Odkedy sa nám narodila maličká, nič nie je ako predtým. Aj keď vlastne ani veľmi nemám čas rozmýšľať, ako sa mi zmenil život, lebo sme v jednom kolotoči. Ale v takom dobrom. Malá je dobrá a, chvalabohu, zdravá, tak sme šťastní a všetko je neštandardné. Čiže neviem, aké to bude, keď sa dostaneme do takého bežného normálu.
Števo: My sme si teraz vytvorili taký vlastný vesmír alebo bublinu, v ktorej žijeme. Je nám jasné, že sa z tohto sveta budeme musieť vrátiť do toho normálneho, v ktorom budeme mať obaja pracovné povinnosti a budeme musieť zvládať aj malú, ale zatiaľ ešte aspoň taký mesiac a pol nemusíme, a tak si užívame leto aj to, že nemusíme nič robiť. Ja urobím raz za dva týždne nejakú akciu a zase som doma. Na návrat do toho normálneho života ešte len čakáme a až potom budeme vedieť povedať, či to všetko naraz zvládame. Zatiaľ sme brány do pracovného sveta zatvorili, alebo nechali len tak máličko pootvorené dvere...
Erika, verili ste, že sa to raz naozaj podarí? Ako ste povedali Števovi, že ste tehotná?
Erika: Musím povedať, že už sme veľmi nerátali s tým, že sa mi podarí otehotnieť, ale všetko sme prežívali spoločne. A ono to vyšlo!
Števo: Zhodou okolností sme boli u lekára spolu a bol to šok, keď sme sa to od neho dozvedeli úplne oficiálne! Už sme to totiž prestali riešiť a hodili sme to za hlavu - a zrazu to prišlo. Najskôr sme ani neverili, naplno sme uverili, až keď sme videli prvé obrázky z ultrazvuku. Erika bola nesmierne šťastná a ja tiež a zároveň som si zrovnával v hlave, čo všetko budem musieť v živote zmeniť. Ale ono sa to mení tak prirodzene, že to ani nemusím nejako lámať cez koleno. Mňa už baví byť doma.
Aká je vaša malá Ella?
Erika: Nechcem to zakríknuť, ale zatiaľ je úplne dokonalá. V noci nás ani veľmi nebudí, napapá sa raz-dvakrát za noc a po všetkých úkonoch spojených s kŕmením okamžite zaspí. Je veľmi dobrá, tak si hovoríme, že ju máme za odmenu. Ale naozaj to nechcem zakríknuť, lebo u detí sa to môže zmeniť zo dňa na deň. Občas aj zaplače, ale len tak s mierou, veď by ani nebolo zdravé, keby neplakala.
Števo: Ja dokonca Erike vravím, že ju nemôže stále hýčkať, aby vôbec neplakala. Veď bábätko si musí preskúšať kapacitu pľúc a hlasivky, ak by nebodaj náhodou chcela ísť nejakým umeleckým smerom. Takže občasné zaplakanie je v poriadku.
Asi sa ešte nedá povedať, na koho sa podobá výzorom alebo povahou?
Števo: To sa naozaj nedá, lebo aj my sme svedkami toho zázraku, že každý deň vyzerá trošku ináč. Ono sa to ustáli v nejakom roku a pol, ale teraz ešte ani farba očí nie je definitívna, takže stále nevieme povedať, na koho sa čím podobá, ale my sme veľmi spokojní, tešíme sa z nej, hlavne, že je zdravá.
