"Počas vyjednávaní sme apelovali na obmedzenie byrokratickej záťaže spojenej s čerpaním zdrojov z fondu obnovy. V porovnaní s tzv. klasickými eurofondmi bude čerpanie zjednodušené a tieto zmeny vychádzajú priamo zo samotného návrhu fondu obnovy. Cieľom je tiež zefektívniť verejné obstarávania, pripraviť menšie množstvo väčších projektov a v čo najväčšej miere znížiť administratívnu náročnosť procesov," uviedol v reakcii pre TASR tlačový odbor rezortu.
Nadstavba viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 vo forme fondu obnovy predstavuje pre Slovensko alokáciu vo výške 7,5 miliardy eur. Na čerpanie týchto prostriedkov je potrebné, aby každá členská krajina Európskej únie (EÚ) vypracovala a odovzdala Európskej komisii (EK) Národný plán obnovy a odolnosti. "Tento plán bude obsahovať súbor reforiem a investícií potrebných na obnovu a posilnenie odolnosti Slovenska. MF SR je gestorom pri príprave plánu na Slovensku," doplnilo ministerstvo.
Prvý predbežný návrh plánu reforiem a investícií môže Slovensko poslať Komisii do 15. októbra spolu s Návrhom rozpočtového plánu na rok 2021. Následne bude finálny plán obnovy predložený Komisii v rámci Národného programu reforiem do 30. apríla 2021. Európska komisia bude mať dva mesiace na posúdenie a schválenie tohto plánu. Slovensko až následne bude môcť začať implementovať reformy a investície. "Zoznam projektov reforiem a investícií je aktuálne vytváraný pod vedením MF SR, avšak za úzkej spolupráce s ostatnými zainteresovanými rezortmi. Pri procese implementácie samotných reforiem a investícií budú hrať kľúčovú úlohu všetky relevantné rezorty," ozrejmilo ministerstvo.
Navrhované reformy a investície musia vychádzať zo špecifických odporúčaní pre krajiny, ktoré každoročne vydáva EK. "Navrhované oblasti pre financovanie zohľadňujú priority Slovenska identifikované tiež v národnom programe reforiem a opatrenia z programového vyhlásenia vlády. Zároveň reformy a investície musia spĺňať niekoľko ďalších kritérií, vrátane podpory prechodu na zelenú a digitálnu ekonomiku. EK bude tiež posudzovať dlhodobý vplyv na posilňovanie rastového potenciálu krajiny, tvorbu pracovných miest a ekonomickej či sociálnej odolnosti," doplnilo MF SR. Hlavnou prioritou pre Slovensko je podľa rezortu financií oblasť vzdelávania a školstva, zdravotníctvo, trh práce, kvalita verejnej správy a doprava, pričom klimatická a digitálna oblasť bude vnímaná prierezovo.
