Dôvodom ich kritiky je podľa Pirošíkovej to, že slovenskú verejnosť oboznamovala s rozhodnutiami ESĽP. Vyplýva z nich často aj to, že najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Pirošíková sa stala zástupkyňou SR pred ESĽP v roku 2007.
„Za absurdné považujem tvrdenia protestujúcich, že mám veľký podiel na deformácii poručenského súdnictva, pretože do vnútroštátnych sporov týkajúcich sa maloletých z titulu mojej funkcie nezasahujem a ani na to nemám právomoci,“ uviedla Pirošíková. Dodala, že pokiaľ sa na ňu občania obrátia, postupuje ich podania kompetentným orgánom.
Ako ďalej povedala, poslednou udalosťou, ktorá pre ňu bola rozhodujúca, bol protest zástupcov mimovládnych organizácií pred Ministerstvom spravodlivosti SR z 24. júna. „Jedna z protestujúcich ma už v decembri prenasledovala v nákupnom centre, kde za prítomnosti mojej dcéry na mňa slovne útočila, že som skončila a pôjdem z funkcie, lebo vie, čo som ja zač,“ vysvetlila Pirošíková. Zdôraznila, že pred pred takýmito atakmi nie je ako štátny zamestnanec náležite chránená.
Pred budovou ministerstva spravodlivosti sa 24. júna v Bratislave zhromaždilo približne 50 protestujúcich, ktorí upozornili na dlhoročné problémy súvisiace s porušovaním ústavných práv a medzinárodných dohovorov v rodinnoprávnej agende. Protest „Za naše deti“ organizovali neziskové organizácie Rodičia deťom, Striedavka, Liga matiek, Unie otců a komunity Vymazané rodiny, Iniciatíva za vymazaných rodičov a Čierno-biele srdcia. Organizátori protestu upozornili na to, že súdy často svojvoľne odoberajú rodičom zo starostlivosti ich deti. Mnohé rozsudky sprevádza podľa nich korupcia alebo diskriminácia rodičov na základe pohlavia.
Na protest reagovala Asociácia rodinných sudcov (ARS), ktorá odmietla tvrdenia, že slovenské súdy často a svojvoľne odoberajú rodičom deti a že mnohé rozsudky sprevádza korupcia alebo diskriminácia rodičov na základe pohlavia. Podľa asociácie si väčšina sudcov SR plní svoje povinnosti v súlade so zákonom a každý občan má v prípade podozrenia z korupcie právo obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.
