Informovala o tom agentúra DPA.
Pred budovou sa zhromaždili stovky veriacich, ktorých muezín zvolával k modlitbám. Ľudia sediaci na modlitebných koberčekoch na námestí medzi Hagiou Sofiou a neďalekou Modrou mešitou však vo veľkej miery ignorovali nariadené pravidlá týkajúce sa fyzického odstupu.
Väčšina ciest vedúcich k Hagii Sofii bola zablokovaná a obmedzenia sa dotkli aj hromadnej dopravy. V nasadení je 21.000 príslušníkov poriadkových síl.
Istanbulský guvernér Ali Yerlikaya vyzval ľudí, aby si priniesli štyri veci - rúška, modlitebné koberčeky, trpezlivosť a porozumenie.
Pred vstupom do Hagie Sofie odhalili veľkú zelenú tabuľu v turečtine, arabčine a angličtine s nápisom "Hagia Sofia Veľká mešita".
Na piatkových popoludňajších modlitbách, začínajúcich o 13.16 h (12.16 SELČ), sa zúčastní aj prezident Erdogan.
Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532-537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána. V roku 1985 ju zapísali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Turecký najvyšší správny súd, štátna rada, zrušil 10. júla vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo "veľmi veľkou chybou".
Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 bola na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásená za múzeum. To bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.
Premena múzea na mešitu vyvolala hnev medzi kresťanmi a znepokojenie vyjadrili Spojené štáty, EÚ, Rusko, UNESCO i viacerí cirkevní predstavitelia.
Erdogan však trvá na tom, že Turecko má na takúto premenu "historické a zvrchované právo". Zároveň povedal, že Hagia Sofia bude naďalej otvorená pre turistov všetkých vierovyznaní a vstup do nej bude bezplatný.
