Duchaprítomne poskytol ťažko zranenému Jánovi (45) prvú pomoc, vďaka ktorej sa znova nadýchol. Nevzdal sa ani vtedy, keď nemohol z poľa zavolať záchranku. Kamaráta vytrvalo podopieral a niesol do dediny neuveriteľných 2,5 kilometra. Ján je Samkovi za jeho hrdinstvo veľmi vďačný. Vraví, že bez neho by už nebol medzi živými.Samuel (15) sa chcel začiatkom júla povoziť s rodinným známym Jánom Zámečníkom (45) na jeho štvorkolke.
„Za záhradou má krásne polia, lúky a lesy. Keď sa začalo zaťahovať na búrku, vybrali sme sa naspäť,“ hovorí Samuel o výlete, na ktorý v živote nezabudne. Z ničoho nič im rovno pod kolesá skočila srna. „Vybehla sprava z lesa. Bola tam hustá tráva. Srnu sme vôbec nemali šancu vidieť. Náraz bol taký silný, že sme leteli asi 5 metrov cez pole! Štvorkolku odhodilo tak na 10 metrov,“ spomína na chvíle hrôzy.
Otec ho naučil zachraňovať
„Keď som sa prebral, videl som, ako Jano leží predo mnou. Bol to strašný pohľad. Ležal na boku, triasol sa, mykal so sebou a chrčal. Nereagoval na nič. Nebol pri vedomí,“ pokračuje Samuel. Nespanikáril, hoci mu býva zle pri pohľade na krv. Vyskočil na nohy a šiel ratovať kamaráta.
„Na hlave mal krvácajúcu ranu. Videl som, že sa dusí. Prihováral som sa mu. Aj som ho jemne prefackal. Nepreberal sa. Tak som mu pridvihol zlomenú ľavú ruku, na ktorej ležal, a dal ho do stabilizovanej polohy. Nepomohlo. Tak som mu zaklonil hlavu, otvoril ústa. Vtedy sa mu uvoľnil jazyk. Nahlas sa nadýchol a prebral sa konečne,“ spomína s úľavou v hlase mladý záchranca, ktorého k prvej pomoci viedol otec – vodný záchranár. Samuel až potom skontroloval, či jemu niečo nie je. Chcel zavolať pomoc. V daždi, ktorý sa medzitým strhol, mu však nefungoval dotykový telefón.
Hororová cesta
„Neostávalo nám nič iné, len zísť do dediny. Od domu sme boli 2,5 kilometra. Vzal som vak, podopieral som Jana a pomáhal mu kráčať. Niekoľkokrát si sadol, že už nevládze a ostane tam. Ale prinútil som ho ísť ďalej!“ hovorí Samuel. Po polhodine hororovej cesty v daždi, tme a blate oboch nakoniec vzala záchranka. Samuel vyviazol s jedinou chrastou. Ján utrpel zlomeninu ľavej ruky, kľúčnej kosti, dvoch rebier a fraktúru lebky.
Drámu, ktorá sa odohrala, si vôbec nepamätá. „Keď som sa prebudil v nemocnici, už som vedel, že je zle. Nemohol som uveriť, čo sa stalo. Vždy som si dával pozor a chodil pomaly. Bola to veľmi veľká, nešťastná náhoda,“ uvažuje Ján, ktorý je Samkovi vďačný za život. „Zachránil ma. Je to veľmi dobrý chlapec. Sám neviem, či by som vedel takto poskytnúť prvú pomoc...“ dodal Ján, ktorý sa zo zranení bude zotavovať ešte niekoľko týždňov.
