Združenie odborníkov, ktoré sa zaoberá ochranou architektonického dedičstva, vydalo otvorený list k budúcnosti stavby na Trnavskom mýte, kde upozorňuje, že hlavné mesto príde zbúraním budovy o najvýznamnejšie dielo povojnovej moderny. Developer Immocap Group však s týmto nesúhlasí. Odborníci si tak verejne vymieňajú názory a do debaty sa zapojil už aj samotný primátor mesta Matúš Vallo.
Zbúrať, či nezbúrať bývalý Dom odborov? Táto otázka rozdelila laickú aj odbornú verejnosť. V otvorenom liste organizácia Docomomo Slovensko, ktorá je súčasťou medzinárodného združenia odborníkov zaoberajúcich sa ochranou moderného architektonického dedičstva, tvrdo napáda zámer developera. Upozorňuje, že zbúraním budovy sa príde o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny.
S týmto však nesúhlasí developer Nového Istropolisu. „List obsahuje závažné, nepravdivé a znevažujúce vyhlásenia na našu adresu a na náš projekt,“ uviedol predseda predstavenstva Immocap Group Martin Šramko. Dodal, že k zachovaniu kultúrno-spoločenskej funkcie Istropolisu sa zaviazali a podľa toho aj pristupovali pri vypracovaní projektu.
Vzájomné útoky
Výsledky nedávno ukončenej architektonickej súťaže neboli doposiaľ zverejnené, preto sa členovia Docomoma obávajú o budúcnosť celého komplexu. „Vlastník plánuje komplex zbúrať a nahradiť novou štruktúrou určenou pre privátne komerčné účely,“ uvádzajú v liste. Podľa nich je prezentovaná stavba slabou náhradou za stratu výnimočnej budovy s historickými hodnotami, aké iný objekt v Bratislave neposkytuje. „Chceme upozorniť, že marketingová kampaň spoločnosti Immocap svojimi klamlivými vizualizáciami zavádza verejnosť, ako plánuje využiť územie,“ tvrdí Docomomo.
Developer sa zasa bráni. Podľa Šramka je dnešný stav komplexu dôkazom, že ochrana budovy bola na okraji záujmu teoretikov architektúry počas uplynutých 40 rokov! „Štát ani Docomomo nikdy nevykonali žiadne kroky v záujme ochrany pred deštrukciou. A dnes ho vyhodnocujú ako jedno z najvýznamnejších diel moderny?“ pýta sa Šramko. Investor zvažoval aj rozšírenie kapacity existujúceho objektu. „Tomu však bráni absencia flexibility riešenia či umiestňovania technológie v existujúcich priestoroch. Rozšírenie hlavnej sály by vyžadovalo búranie hlavného nosného systému budovy, čo je prakticky nemožné,“ vysvetlil Šramko.
Mesto v tom má jasno
Ako tvrdí primátor Bratislavy Matúš Vallo, o osude Istropolisu sa vlastne rozhodlo už v roku 2017, keď budovu aj s pozemkami kúpil developer. „Už pri predaji budovy muselo byť zrejmé, že nový vlastník ju bude chcieť zbúrať,“ vraví Vallo. Mesto kladie dôraz na priestorové usporiadanie a vplyv na dopravnú infraštruktúru s ohľadom na plánovanú železničnú stanicu Filiálka. „Môj osobný názor je, že Istropolis patrí medzi významné architektonické diela a jeho autorov si veľmi vážim. Neviem si však predstaviť, že budova s takou vnútornou dispozíciou a energetickou náročnosťou môže nájsť dnes využitie,“ uzavrel.
Podujatia v dome odborov
Kedysi sa tu konali kultúrno-spoločenské a zjazdové akcie Komunistickej strany Slovenska. Neskôr sa tu konali koncerty kapely Bez ladu a skladu či Mariána Vargu. V Istropolise bola aj Bratislavská lýra, kde vystúpil aj velikán Karel Gott. Vystupovali tu folklórne súbory, v menších sálach boli kiná aj divadlo.