Vaše rozhovory s novými majiteľmi klubu mali prebehnúť rýchlo. Boli ste už vopred rozhodnutý, že by ste sa do klubu radi vrátili?
- Máte pravdu, bolo to naozaj dosť narýchlo. V podstate zo dňa na deň. Priznám sa, že som nečakal, že to pôjde až takto hladko a plynulo. Keď však prišla konkrétna a jasná ponuka, nebolo čo riešiť, lebo Slovan sa neodmieta. Nemohol som inak. Všetci ho chceme svojou troškou posunúť na vyššiu úroveň.
Čo budete mať konkrétne na starosti a kam až budú siahať vaše právomoci?
- Budem sa venovať dorastu, čo sme v podstate chceli už v Trnave. Je to najmä preto, lebo nechceme, aby chalani, ktorí sa nedostanú do extraligy, odchádzali niekam inam. To, že ich budeme mať takto pod kontrolou, na očiach a posúvať si ich medzi sebou, je veľmi dobrá myšlienka. Tí najšikovnejší kadeti by tak mohli hrať už prvú ligu dorastu a tak podobne. Mohlo by to fungovať a verím, že aj bude.
Keď už spomínate tú Trnavu, čo s ňou teraz bude?
- Robilo sa mi tam skutočne výborne a zdôrazňujem, že ak by to mužstvo bolo v Bratislave, tak by som nikam neodišiel. Veľa vecí tam však bolo komplikovaných. Musel som však brať do úvahy aj budúcnosť mojej akadémie. Niekedy skrátka musíte urobiť aj takéto ťažké rozhodnutia. Človek je nútený niečo obetovať, aby sa posunul ďalej.
Budete teda v úzkom kontakte aj s ďalšími trénermi, respektíve koučom áčka?
- Presne tak, je absolútne nevyhnutné, aby všetci mládežnícki tréneri medzi sebou komunikovali, mali dokonalý prehľad a dávali si spätnú väzbu. Bez toho sa nepohneme ani my, ani tí naši šikovní zverenci.
Plánujete si k belasým stiahnuť aj vašu akadémiu, ktorá má dobré meno?
- Áno, v rámci spolupráce prejde celá do Slovana a bude vystupovať pod jeho hlavičkou. Nič zásadného sa však nemení.
Vidíte medzi chlapcami, ktorí vám v minulých rokoch prešli rukami, niekoho, z koho by raz mohol vyrásť nový Zdeno Cíger?
- Ťažko povedať. Také talenty, ktoré by mohli napríklad v sedemnástich rokoch v pohode naskočiť k mužom, v súčasnosti, bohužiaľ, nemáme. Výchova a vývin mladých totiž nejde dobrou cestou. Aj preto vyzerajú slovenský hokej a naše reprezentácie a ich vystúpenia na medzinárodnej scéne tak biedne. Je na čom pracovať, ale treba si vyhrnúť rukávy a makať.
Piatykrát v Slovane
Cíger sa zapísal do histórie bratislavského mužstva ako hráč aj ako tréner. Prvýkrát sa predstavil v belasom drese ešte v roku 1996, keď sa vrátil domov z prestížnej NHL. Následne s klubom získal dva majstrovské tituly. V tíme skončil v lete 2001, keď znovu zamieril za more. Tam sa už však nepresadil a farby Slovana znovu obliekol v polovici sezóny 2002/2003, ktorú opäť ukončil ziskom ligového prvenstva. Štvrtý podtatranský primát získal v ročníku 2004/2005. Ako kouč sa belasého kormidla ujal v zime 2006 a Bratislavčanov priviedol k dvom majstrovským titulom po sebe (2006/2007 a 2007/2008). Na post kouča rezignoval v úvode ročníka 2008/2009 a Slovan ešte krátko trénoval v závere sezóny 2010/2011.
