Preto tu vybudovali jeden z najväčších pevnostných systémov rakúsko-uhorskej monarchie, povedal v rozhovore pre TASR pamiatkar Ľudovít Gráfel. Celý pevnostný systém, až na niektoré detaily, je podľa jeho slov zachovaný dodnes v pôvodnom stave. V období tureckých vojen sa Komárno stalo hraničnou pevnosťou. Cisár Ferdinand nariadil výstavbu modernej pevnosti, povolal fortifikačných staviteľov z Talianska a vznikla prvá bastiónová pevnosť v európskom vnútrozemí. Približne o sto rokov neskôr bola rozšírená o takzvanú Novú pevnosť. Odolala všetkým dobyvačným vojnám Turkov.
Po tureckých vojnách stráca pevnosť svoj význam. Rakúska vojnová mašinéria na ňu znova upriamila svoju pozornosť začiatkom 19. storočia, prestavali Starú i Novú pevnosť, a vybudovali tiež vonkajšie obranné línie, Palatínovu a Vážsku líniu, v polovici 19. storočia aj predsunuté pevnosti za rieku Dunaj a Váh, a na strane dnešného Maďarska dve veľké pevnosti Monoštorská pevnosť a pevnosť Igmánd. "Návštevník si môže pozrieť prakticky všetky objekty s výnimkou tých, v ktorých sú prevádzky či technológie rôznych podnikov. Najzaujímavejšia a historicky najhodnotnejšia je časť Starej a Novej pevnosti, ktoré sú tiež sprístupnené verejnosti, aj keď iba so sprievodcom z dôvodu bezpečnosti návštevníkov," spresnil Gráfel.
Obnovené boli bastión VI., ktorý sa nachádza najsevernejšie v obrannej línii a je v ňom expozícia rímskych pamiatok, bastión V. s ďalšími expozíciami, bastión II. aj Bratislavská brána, ktorá bola hlavným vstupom do chráneného územia pevnosti. Priestory niektorých bastiónov slúžia ako reštaurácie.
