Univerzitné vzdelanie sa napriek tomu stále teší veľkej obľube. Jedným z dôvodov je určite vyšší zárobok a najnovšia analýza portálu Platy.sk to len potvrdzuje. Ako zarábajú ľudia s maturitou a ako inžinieri a magistri?
Záleží ešte na tom, či človek má vysokoškolský titul alebo nie? Pred pandémiou firmy nedokázali obsadiť ani pracovné miesta, ktoré si nevyžadovali žiadnu kvalifikáciu, takže sa mohlo zdať, že vzdelanie stráca na význame. Najnovšia štatistika pracovného portálu Platy.sk však potvrdzuje starú známu pravdu.
„Zamestnanci s univerzitným vzdelaním druhého stupňa majú výrazne lepšie platy ako pracovníci s maturitou,“ tvrdí hovorkyňa spoločnosti Profesia Nikola Richterová. Z údajov Platy.sk vyplýva, že inžinier či magister zarába v priemere asi o 30 percent viac ako človek, ktorý má „iba“ maturitu. Najväčší rozdiel je medzi zamestnancami v Bratislavskom kraji (37,5 %), najmenší v Prešovskom kraji (26,4 %).
Nie je vzdelanie ako vzdelanie
Že na vzdelaní záleží, je zrejmé už na začiatku kariéry človeka s vysokoškolským vzdelaním. Zatiaľ čo priemerný základný nástupný plat 24-ročného absolventa univerzity predstavuje 1 085 eur v hrubom, jeho rovesník s maturitou potrebuje aspoň päť rokov praxe, aby zarábal zhruba rovnako. Podobné ohodnotenie však majú iba v tomto momente. Ako čas plynie, rozdiel v prospech prvého z nich sa zväčšuje.
„Z hľadiska vzdelania je potrebné rozlíšiť, o aký typ vysokoškolského vzdelania ide,” pripomína manažérka personálno-poradenskej spoločnosti Manuvia Jana Mesárová. Mnoho ľudí s vysokou školou vykonáva prácu, na ktorú stačí aj stredná škola, a vtedy podľa nej vzdelanie nehrá rolu. Napriek tomu ho pokladá za dôležité. „Dobre zvolené vzdelanie má pre uplatnenie na trhu práce, budovanie kariéry a dobré ohodnotenie veľký vplyv,“ dodáva Mesárová.
Mladí nevedia, čo trh chce
Jana Mesárová, district manager Manuvia
Pred pandémiou mali zamestnávatelia problém s obsadením pracovných miest pre nedostatok pracovnej sily. Najviac voľných pracovných miest bolo v tom čase vo výrobe, kde sa nevyžadovalo vysokoškolské vzdelanie. Aktuálna situácia na trhu práce je trochu iná, záujemcov o prácu je viac, čo súvisí s miernym rastom nezamestnanosti a s návratom ľudí zo zahraničia. Mladí ľudia si často vyberajú vysokú školu podľa svojich záľub, nie podľa potrieb trhu práce. Veľa absolventov tak nerobí vo vyštudovaných odboroch a množstvo z nich pracuje na pozíciách, kde by stačilo aj stredoškolské vzdelanie. Ale ak ide o absolventov napr. z oblasti IT technológií, technického zamerania či manažmentu, na trhu je o nich obrovský záujem a to ťahá aj mzdové ohodnotenie nahor.
Lepšie vyhliadky s titulom
Vysoká škola umožňuje aj dlhší a väčší platový pokrok. Kým zamestnanec s maturitou najlepšie zarába do 34 rokov veku, inžinier či magister má nádej, že bude finančne rásť ešte nasledujúcich desať rokov. Z údajov Platy.sk vyplýva, že maximálny plat dosahuje vo veku 45 - 54 rokov.