Vyplýva to z mikrocenzu nemeckého štatistického úradu za rok 2019, ktorého výsledky boli zverejnené v utorok, informuje agentúra AP.
Približne 21,2 milióna (26 percent) z celkovej populácie Nemecka má prisťahovalecké zázemie. V porovnaní s rokom 2018 ide o 2,1-percentné zvýšenie - zároveň však toto číslo predstavuje najmenší percentuálny nárast od roku 2011, priblížil úrad.
Za obyvateľa s imigračným zázemím sa považuje osoba, ktorá nie je rodeným nemeckým občanom alebo minimálne jeden z jej rodičov nie je rodeným Nemcom či Nemkou.
Najväčšiu skupinu v tejto kategórii tvoria prisťahovalci z Turecka alebo obyvatelia tureckého pôvodu - až 13 percent. Na druhom mieste sú ľudia s poľskými a ruskými koreňmi. Spomedzi prisťahovalcov má až 65 percent európsky pôvod.
Približne 11,1 milióna ľudí (51 percent) s prisťahovaleckým zázemím získalo nemecké občianstvo už pri narodení.
Podľa nového mikrocenzu prisťahovalci v Nemecku pracujú najmä na horšie platených pozíciách a väčšinou im chýba vyššie vzdelanie.
Aj 30 rokov od zjednotenia Nemecka po páde Berlínskeho múru panuje viditeľný rozdiel v koncentrácii prisťahovalcov medzi západom a východom krajiny, píše AP.
Mesto Brémy na západe krajiny je domovom najväčšej komunity ľudí prisťahovaleckého pôvodu - predstavujú až 36,5 percenta z celkovej populácie. V spolkovej krajine Durínsko vo východnom Nemecku zas žije najmenší počet ľudí so zahraničnými koreňmi - len 7,8 percenta.
Po druhej svetovej vojne západné Nemecko pozývalo milióny zahraničných pracovníkov (tzv. gastarbajterov) na pomoc s obnovou krajiny. Mnohí z nich sa neskôr rozhodli v krajine usadiť a založiť si rodiny, vysvetľuje agentúra. Naopak, len málo cudzincov dostalo povolenie usadiť sa na území komunistického východného Nemecka.
Takzvaný mikrocenzus je štatistický demografický prieskum uskutočňovaný každoročne na výberovej skupine približne jedného percenta obyvateľstva Nemecka.
