"Tieto okrúhle, resp. lievikovité zníženiny, vznikajúce postupným rozpúšťaním horniny do podzemia, predstavujú popri škrapoch a vyvieračkách typické útvary povrchového krasu," pripomína Alexander Lačný, anorganik Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty. Vysvetlil, že závrty vznikajú na rovných krasových plošinách. Často vzniknú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. "Môže však dôjsť aj ku kolapsovej štruktúre, keď sa prepadne podzemný priestor," dodal Lačný. Prostredníctvom závrtov sa voda dostáva do podzemia, kde ústí do jaskynných priestorov, rozširuje pukliny, formuje jaskyne. "Pri veľkých závrtoch sú dobre viditeľné aj ronové ryhy, ktorými voda pri intenzívnych zrážkach prúdi do stredu závrtov a ďalej do podzemia," upozornil odborník.
Závrty sú pre speleológov často aj vstupmi do jaskynných priestorov. "Treba povedať, že najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v malých Karpatoch, Čachtická jaskyňa, ktorá má štyri kilometre, sa objavila práve cez takýto závrt," pripomenul Lačný. Ďalším známym príkladom je Ofrflané. "Ofrflaným je údajne preto, lebo vstup cez neho do jaskynného priestoru je komplikovaný, a kým sa to jaskyniarom podarilo, poriadne ho ofrflali," vysvetlil.