Chystajú krstiny
Momentálne Ondrej veľa koncertov nemá a tak sa môže venovať predovšetkým rodine. „Teraz som otec na 101 %, síce nie asi úplne ideálny, určite existujú aj lepší. Bol by som ale nerád, ak by mi deti niekedy povedali, že som bol otec, ktorý ich nemal rád. Je dôležité byť milujúcim rodičom a o to sa snažím.“ Keďže malá Mária sa narodila v júni, dovolenku za hranicami Slovenska rodinka neplánuje.
„Vraví sa, že najkrajšia dovolenka je materská dovolenka, takže manželke sa to splnilo. Vychutnávame si teda tieto chvíle voľna spolu doma, máme čas sa venovať jeden druhému. Deťom vymýšľame rôzne aktivity, chodievam s nimi na kúpalisko, chystáme sa na taký malý zájazd aj s ďalšími rodinami po severovýchode Slovenska, chceme pozrieť drevené kostolíky, zubry a prales v oblasti Polonín. To sú také veci, ktoré by sme možno nezažili, ak by neprišla korona. Detailnejšie objavujeme Slovensko a tešíme sa z krajiny, ktorú máme,“ hovorí hrdo Ondrej. Počas leta chystajú aj krstiny. „Obvolali sme už aj krstných rodičov, keďže krstný žije v Nemecku a musí si naplánovať voľno. Krstná mama je Erikina dobrá kamarátka ešte zo školských čias. Budú pozvaní aj naši príbuzní a známi.“
Volajú si so Skrúcaným
Približne v rovnakom období sa narodilo dievčatko aj Ondrejovmu kamarátovi Števovi Skrúcanému, s ktorým spolu robia reláciu Všetko, čo mám rád. „Števo je už ostrieľaný dlhoročný otec, z času na čas si zavoláme a pokecáme o koncertoch, ale, samozrejme, reč sa zvrtne aj na naše malé princezné. Sú to rovesníčky, verím, že budú spolu vychádzať a možno, teraz veľmi fabulujem, raz budú mať nejakú vlastnú televíznu šou Skrúcaná-Kandráčová,“ smeje sa.
Nakrúcanie, ktoré bolo pre koronakrízu zastavené, mu už veľmi chýba. „Je to náš život, chýba mi sociálny kontakt a adrenalín počas natáčania. Teším sa, že v septembri by sa to malo opäť rozbehnúť a konečne by sa mali veci vrátiť do normálu. Verím, že to tak bude, že budeme všetci zdraví a užívať si nakrúcanie ešte viac.“ Pomaly však znova začína koncertovať. „Medzi ľuďmi cítiť neistotu. Na jednej strane je tu strach z možného nakazenia sa, mnohí prišli o zdroj príjmu a riešia existenčné problémy. Na druhej strane hovorím, že človek, ktorý spieva a zabáva sa, bude dlho žiť v zdraví. Zábava a koncerty sú teda taká zdravotná terapia. Nedávno sme hrali v Detve, bolo hnusné počasie, pršalo, no ľudia prišli. Cítil som, že im to chýba, že konečne zažívajú návrat do normálu, radosť, spievali a tancovali spolu s nami. To k nám ľuďom patrí, nedá sa to na zabudnúť a nežiť spoločensky. Klobúk dolu pred našimi fanúšikmi, ktorí obetujú nejaké to euro zo svojho rodinného rozpočtu a prídu sa zabaviť. Stále to budem opakovať, že bez nich by to, čo robíme, nemalo žiadny zmysel,“ uzatvára umelec.
