Kamarátstva si vytvárame už odmalička a tie výnimočné sú na celý život. Keďže dnešný 30. júl je Medzinárodným dňom priateľstva, opýtali sme sa niekoľkých Slovákov a Sloveniek, ako spoznali svojho najlepšieho priateľa.
Našli sme sa v škôlke
Krátkovlasé sympaťáčky sa spoznali pred 11 rokmi v škôlke, kam im chodili deti. „No kamošky na život a na smrť sme asi 8 rokov. Za ten čas sme sa veľa nasmiali, ale si aj poplakali. Spolu sme snívali a dúfali v lepšie zajtrajšky,“ vraví Magdaléna s tým, že jedna pre druhú sú veľkou oporou. Na znak kamarátstva majú dokonca na zápästiach spoločnú tetovačku.
„Hoci máme odlišné názory, ani raz sme sa nepohádali. My sa rešpektujeme a hlavne nechceme, aby jedna alebo druhá prikyvovala, len aby bolo dobre. Ja som Heni veľmi vďačná, že je vždy ochotná mi pomôcť. Vieme jedna o druhej viac ako ktokoľvek iný, viac ako pokrvná rodina. Verím a dúfam, že naše priateľstvo vydrží navždy a raz ako babky sa budeme rehotať na tom, čo všetko sme zažili. Priatelia sú rodina, ktorú si vyberieš sám,“ myslí si tmavovláska a vzápätí šokuje vtipnou pikoškou. „Ináč, nepadli sme si hneď do oka. Ja som si myslela, že Heni je, hmm, ako to správne opísať, trochu hlúpučká a ona zas o mne, že som namyslená fúria,“ smeje sa Magda.
Spriatelili sa pri potulkách Slovenskom
Študenti Diana (21) a Daniel (21) z Košíc sa spoznali na jednom zo školských výletov pred 4 rokmi. Daniel spomenul, že svoje jedinečné ľudské puto si vytvorili až počas nasledujúcich letných prázdnin. „Spoločne sme spoznávali našu jedinečnú krajinu. Skutočné priateľstvo, kde ste s tým druhým na jednej ‚vlne‘ a rozumiete si aj bez slov, je vzácny dar. Dar, za ktorý som vďačný osudu a náhode,“ povedal Daniel.
Ako upresnila Diana, letné potulky Slovenskom sa začali v júni 2017 a trvali až do konca leta. Navštívili väčšie mestá vrátane Banskej Bystrice, Žiliny, Trnavy či Trenčína. „Najviac nás okúzlili potulky po uličkách Banskej Štiavnice, či rozprávkové Bojnice. Výlety boli krátke, zväčša jednodňové, zato na zážitky z nich budeme spomínať ešte dlho. A nakoniec, ako sa vraví - so správnymi ľuďmi aj na kraj sveta,“ dodala Diana.
Sme kamoši z dvora
Mladí Bratislavčania sa spoznali ešte ako pubertiaci. Obaja sa totiž hrávali na dvore tohto istého sídliska a Erik, ktorý mal vtedy len 13 rokov, chcel naliehavo byť Adin kamarát. „Doliezal a mimoriadne mi liezol na nervy, jednoducho bol pre mňa dieťa a ja som už bola predsa ,veľká‘, mala som čerstvých 15. Po čase som si však uvedomila, že aj keď pravdepodobne vôbec nerozumie, o čom hovorím, tak ma aspoň počúva a snaží sa. Ani neviem ako a boli z nás priatelia,“ spomína Andrea s tým, že Erikova neustála prítomnosť a vytrvalosť sa jej dostala pod kožu a napokon si ho aj ona veľmi obľúbila.
Ako vyrastali, prestal byť pre ňu malým dieťaťom, ale rovesníkom. Dnes obaja študujú v rôznych mestách, no vždy si na seba nájdu čas. „Teraz sme už dospelí a náš vzťah je lepší ako kedykoľvek predtým. Bol to práve on, kto sa so mnou učil na štátnice, kto ma na ne doprevádzal, kto mi utieral slzy po rozchode a komu ako prvému napíšem, keď sa mi niečo v živote stane,“ povedala Andrea.
