Prečo ste si zvolili profesionálne laktačné poradenstvo ako svoju prácu? Ako sa človek k niečomu takému dostane?
MH: Moja cesta sa začala pred dvanástimi rokmi, keď sa mi narodilo prvé dieťa a v nemocnici som zažila veľkú nepodporu a separáciu. Šokovalo ma to, nebola som pripravená na situáciu, že mi personál nevedel pomôcť. Nakoniec som dostala telefonickú pomoc od laktačnej poradkyne, ktorá ma pri predčasne narodenom a separovanom dieťatku podporovala a poskytla mi informáciu, že treba odsávať mlieko, pretože začiatok dojčenia je dôležitý aj z hľadiska tvorby mlieka. Neskôr som zažívala situácie, v ktorých sa na mňa obracali kamarátky a chceli odo mňa, aby som im ako dojčiaca matka, ktorá už celé dva, tri mesiace dojčí, kvalifikovane odpovedala na ich otázky ohľadom dojčenia. Chceli vedieť prečo sa ich bábätko nechce prisávať, prečo odmieta dojčenie, a ja som sa cítila taká bezradná. Toto ma priviedlo na prvý poradenský kurz. Laktačná poradkyňa MAMILY je povinná sa vzdelávať každý rok a musí si svoje vzdelanie neustále aktualizovať. Prvotný impulz bol ten, že som potrebovala svojmu okoliu poskytnúť funkčnú pomoc a dobrú podporu a nevedela som ako na to bez spoľahlivých informácií. Odvtedy sa už desiaty rok venujem poradenstvu, čo obnáša nielen osobné poradenstvá a konzultácie, ale aj vedenie podporných skupín dojčenia a ďalšie podporné aktivity ako je nosenie detí v šatkách a nosičoch. Nosenie je súčasťou kontaktnej starostlivosti a tejto téme som mala potrebu rozumieť tak, že som ešte vyštudovala fyzioterapiu. Aktuálne sa okrem poradenstva venujem aj pohybovému aparátu dospelých a detí. Obe oblasti sa vynikajúco dopĺňajú.
SG: Ja som tiež mala pri prvej dcérke obrovské problémy s dojčením, ktoré začali už v pôrodnici. Nad vodou ma celý čas držala moja úspešne dojčiaca kamarátka. Verila mi a podporovala ma, že všetko bude dobre. Hoci mi nevedela pomôcť praktickými riešeniami, jej podpora pre mňa veľa znamenala. Nakoniec som prvú dcéru dojčila 18 mesiacov. Keď som porodila druhú dcéru, mala som takú naivnú predstavu, že za tie štyri roky už v podpore dojčenia v nemocniciach určite muselo dôjsť k veľkému posunu. Že niečo tak dôležité bude mať v systéme zdravotnej starostlivosti prioritu, že sa to všetci budú snažiť podporovať. Skončilo to tak, že ja som síce vďaka predošlým skúsenostiam nemala problémy, ale ženy okolo mňa áno a opäť im zdravotníci nevedeli pomôcť. Tak som pomáhala ja laicky, ako som vedela. Vtedy som si uvedomila, ako veľmi podpora dojčenia v spoločnosti chýba a aký zásadný dopad to na ženy a deti má. Potom som raz na festivale absolvovala prednášku o dojčení a natoľko ma to oslovilo, že som si urobila kurz laktačnej poradkyne. To bolo ešte počas materskej dovolenky a keď sa mi skončila, rozhodla som sa, že sa už nevrátim ku korporátnej kariére, ale budem robiť niečo, čo je fakt potrebné a má zmysel. Poradenstvo robím už deviaty rok.