Danko vo svojich nedávnych vyjadreniach nevylúčil, že by sa opätovne uchádzal o funkciu šéfa národniarov. V týchto dňoch má obiehať regióny za účelom získania podpory.
„Andrej Danko stál v čele SNS v čase, kedy strana prepadla vo voľbách. Zodpovednosť za volebný neúspech je tak jednoznačný. Najmä ak si uvedomíme, že aj počas predchádzajúceho volebného obdobia a aj v predvolebnej kampani SNS, bola komunikačná stratégia strany postavená najmä na osobe Andreja Danka. Navyše on sám po voľbách oznámil, že vysvedčenie, ktoré dali voliči jemu a SNS, príjme a mieni naňho reagovať,“ vysvetlil politológ.
Danko vidí priestor aj na spoluprácu národných síl. Úvahy na spoluprácu strán, ktoré zostali mimo parlamentu a sú si názorovo a hodnotovo blízke, sú podľa politológa na mieste vždy. „Zbytočne totiž dochádza k triešteniu síl. Takýchto mikrostrán, ktoré by z tohto pohľadu teoreticky mohli byť pre SNS partnerom, je viacero,“ myslí si Eštok. Zároveň však poukázal na to, že pri SNS ukrýva táto taktika v sebe viacero problémov. Za prvý označil to, že strany, ktoré sa označujú za národné, neprezentovali záujem o spoluprácu s SNS.
„Práve naopak, významne ju v minulosti kritizovali a dokonca ju nepovažovali za zástupcu národných síl. So stranou SNS sa spája viacero káuz a tie by tieto strany museli ignorovať, alebo by sa úplne nové vedenie národniarov muselo od tejto minulosti vierohodne dištancovať,“ ozrejmil. Tieto strany by sa navyše podľa jeho slov museli obetovať pre nejasný výsledok, lebo práve SNS je podľa politológa z historického pohľadu značkou, ktorá by bola dominantnou a perspektívnych partnerov by následne pravdepodobne „pohltila“. V neposlednom rade je to podľa Eštoka fakt, že o konzervatívnu a národnú agendu je evidentný záujem aj zo strán úspešnejších, ktoré tieto témy dokázali uchopiť lepšie a tie nemajú dôvod na spájanie sa s SNS.
Bývalý podpredseda národniarov Anton Hrnko Dankov krok kritizoval a odkázal mu, že SNS v „čele s ním skončí". Za predsedu by si vedel predstaviť Radovana Baláža, ktorý už získal aj podporu niektorých krajských organizácií SNS. Podľa Eštoka však netreba zabúdať na to, že Hrnko a aj ďalší členovia strany do poslednej chvíle „držali Dankovi chrbát“ a neumožnili nadchádzajúcej generácii straníkov popri nich vyrásť. Súčasné dištancovanie sa od Danka považuje za cestu ďalšieho pochovávania strany.
Pokiaľ ide o samotného Baláža, politológ poznamenal, že ten sa aj po svojom poslaneckom pôsobení v predošlom parlamente a vo výbore pre financie a rozpočet „zmohol“ pri volebnom hodnotení občanmi na približne dvetisíc preferenčných hlasov. „Pre porovnanie, Danko ich mal mierne nad 52-tisíc. Balážova poznateľnosť medzi voličmi a schopnosť oslovovať elektorát je teda veľmi nízka. V čase výrazne nízkych preferencií pre stranu to nie je charizmatický líder, ktorý by mohol SNS pomôcť z preferenčného marazmu,“ uviedol politológ.
SNS si má svojho predsedu voliť na sneme 12. septembra. Eštok sa domnieva, že boj o predsednícku stoličku stranu ešte viac rozdelí. „Nový predseda bude musieť občanov a perspektívnych partnerov presvedčiť, že prešľapy predchádzajúcich vedení sa ho a jeho spolupracovníkov netýkajú a že ich nemieni opakovať a stranu očistiť,“ ozrejmil. Nový líder musí byť navyše podľa neho komunikačne veľmi zdatný, aby dokázal vo výraznej konkurencii zabojovať o konzervatívneho a národne orientovaného voliča. V SNS však takúto výraznú osobnosť nevidí.
Andrej Danko bol do funkcie predsedu SNS zvolený v októbri 2012. Stalo sa tak po tom, čo sa strana vo voľbách v marci 2012 nedostala do parlamentu. Danko vo funkcii nahradil Jána Slotu. V roku 2016 sa národniari do parlamentu vrátili. Stali sa súčasťou vládnej koalície so stranami Smer - sociálna demokracia (Smer-SD), Most-Híd a Sieť. V tohtoročných voľbách získala SNS 3,16 percenta hlasov a skončila mimo parlamentu. Tesne po nich Danko oznámil, že všetci predstavitelia strany na sneme dajú svoje funkcie k dispozícii.
