Nedávno ste podali žiadosť o zrušenie väzby, v ktorej je pani Jankovská v rámci akcie Búrka. Prečo?
- Väzba je podľa nášho názoru nezákonná, bezdôvodná a protiústavná. Názor súdu o dôvodnosti samotného trestného stíhania ako dôvod väzby nepostačuje.
Sudca Najvyššieho súdu Martin Bargel zdôvodnil väzbu tým, že ovplyvňovanie sudcov bolo súčasťou bežného života pani Jankovskej, ignoruje dôkazy a jej bezškrupulózne správanie sa vôbec nezmenilo. Čo hovoríte na takéto hodnotenie dôkazov?
- Emocionálne zafarbené vyjadrenia o „osobnostnej skladbe“ pani Jankovskej a demonštratívne pohŕdanie jej osobou zo strany Najvyššieho súdu môžu vyjsť v ústrety verejnej mienke. Nemôžu však nahradiť, ale, naopak, bezprostredne popierajú povinnosť súdu objektívne posúdiť konkrétne skutočnosti, zakladajúce obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti a zároveň ovplyvňovať prípadných svedkov. Takéto skutočnosti neexistujú a na žiadnu takú skutočnosť Najvyšší súd ani nepoukázal. Nahradil ich vlastným názorom na jej „bežný život“ a citovo prepiatym pobúrením nad povahou skutkov, z ktorých je obvinená. To, že popiera svoju vinu a spochybňuje dôkazy svedčiace proti nej, je základné právo obvineného a v žiadnom prípade neobstojí ako dôvod väzobného stíhania. Držať obvineného vo väzbe preto, lebo sa nepriznal, zodpovedá praxi sovietskeho prokurátora Vyšinského. V rámci trestného procesu v demokratickej krajine je však takéto zdôvodnenie nepredstaviteľné.
Na Ústavný súd ste podávali sťažnosť pre porušenie základného práva na osobnú slobodu. O čo konkrétne ide?
- Človek obvinený z trestného činu sa považuje za nevinného a nevinných nemožno zatvárať. Až na zákonom striktne určené výnimky, pri ktorých hrozí zmarenie účelu trestného stíhania: riziko, že obvinený ujde, že bude pokračovať v trestnej činnosti, alebo bude ovplyvňovať svedkov, či inak mariť vyšetrovanie. Žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by takéto riziko vyplývalo, Najvyšší súd neuviedol. Nedostatok konkrétneho zdôvodnenia väzby overiteľnými skutočnosťami znamená protiústavnosť väzby a porušenie práva na osobnú slobodu.
Uviedli ste, že relevantné je najmä uplatnenie zásad spravodlivého súdneho konania. Prečo by nemalo byť spravodlivé?
- Súd sa musí vedieť odosobniť od sympatií či nesympatií k osobe obvineného a predovšetkým sa musí striktne držať práva. V tomto prípade sa však súd ovplyvnený subjektívnym odsudzujúcim postojom k osobe pani Jankovskej rozhodol vyjsť v ústrety spoločenskej objednávke, ktorá požaduje väzobné stíhanie ako trest za skutky, ktorých sa mala pani Jankovská dopustiť. Každý, súd nevynímajúc, však musí chápať, že väzba nie je trestom, ale výlučne procesným nástrojom na to, aby obvinený, ktorý sa v danom štádiu považuje za nevinného, bol k dispozícii a nezmaril trestné konanie. Pokiaľ súd konkrétnymi skutočnosťami nezdôvodní riziko pokračovania v trestnej činnosti či marenia vyšetrovania, nie je väzba ani nevyhnutná, ani prípustná. Preto je protiústavná. To, že trestný proces je prísne formálny a obmedzenia osobnej slobody v jeho rámci sú viazané na striktné zákonné dôvody, nie je samoúčelný výmysel na uľahčenie života páchateľov. Ale základný nástroj na ochranu práv všetkých občanov, predovšetkým nevinných. Súčasne je to kritérium, odlišujúce civilizované demokratické spoločnosti od totalít a diktatúr. Nemôžeme nastoľovať vládu práva jeho popieraním. To platí najmä vo vzťahu k osobám, ktoré sú verejnosťou neobľúbené.
Kritizujete, že súd odôvodnil väzbu tým, že obvinená využíva svoje zákonné práva – popierať svoju vinu. Súd však zohľadnil najmä to, aby neovplyvňovala svedkov a nepáchala ďalšiu trestnú činnosť. Nie sú to opodstatnené obavy?
- To, že by mohla ovplyvňovať svedkov, je v očividnom rozpore so skutočnosťou: pani Jankovská mala minimálne pol roka času na to, aby sa o niečo také pokúsila. Nič také však neurobila. Tvrdenie, že by osoba poznačená takouto spoločenskou stigmou mohla v súčasnosti ovplyvňovať súdne konania v Kočnerov prospech alebo v prospech kohokoľvek iného, je absurdné. Nech by aj akokoľvek chcela. Pokračovanie v trestnej činnosti, z ktorej je obvinená, je v tomto prípade subjektívne aj objektívne nemožné.
Čo by bola pre vás primeraná náhrada väzobného stíhania?
- Keďže neexistujú zákonom vyžadované a ústavne prípustné väzobné dôvody, tak, pochopiteľne, stíhanie na slobode. Súd, samozrejme, môže prijať aj záruku, prípadne uložiť probačný dohľad. Týmito možnosťami sa však dodnes vôbec nezaoberal.
