Detský fond OSN (UNICEF) a mimovládna organizácia Pure Earth odhadujú, že zasiahnutých môže byť asi 800 miliónov detí, najmä z krajín s nízkymi a strednými príjmami. Takmer polovica celosvetového odhadu pripadá na južnú Áziu.
Hlavnými zdrojmi otravy olovom sú nesprávne recyklované olovené batérie, ťažba a farby, uvádza správa. Jej autori vychádzali z údajov Institute of Health Metrics and Evaluation (IHME) Washingtonskej univerzity, ktorý získal výsledky krvných testov desiatok tisíc detí z celého sveta.
"Počet vozidiel v krajinách s nízkymi a strednými príjmami sa od roku 2000 strojnásobil, čo viedlo k ostrému nárastu recyklovania olovených akumulátorov, často nebezpečnými spôsobmi," vyjadril sa pre BBC Nicholas Rees, jeden z autorov správy.
Pri neregulovanej, často nelegálnej recyklácii otvárajú obaly batérií, pričom na zem vylievajú kyselinu a do vzduchu uniká olovený prach, v otvorených peciach tavia olovo, čo produkuje toxický dym a prach, ktoré kontaminujú okolie.
Deti podľa expertov, po zohľadnení pomeru veľkosti tela, prijmú päťkrát viac jedla, tekutín a vzduchu, ako dospelí. "To znamená, že môžu absorbovať viac tohto silného neurotoxínu," uvádzajú odborníci v správe, pričom upozorňujú, že vysoké riziko hrozí najmä bábätkám a deťom do päť rokov, pretože im to môže poškodiť mozgy skôr, ako sa stihnú úplne vyvinúť, čo môže viesť k celoživotným neurologickým, kognitívnym a fyzickým poškodeniam.
"Olovo je silný neurotoxín, ktorý aj v prípade vystavenia nízkym hladinám, spájajú so znižovaním IQ, neschopnosťou udržať dlhšie pozornosť alebo potenciálne násilným - či dokonca kriminálnym - správaním v neskoršom živote," konštatujú.
Najhoršia situácia je podľa autorov štúdie v Indii, kde malo vyše 275 miliónov detí viac ako päť mikrogramov olova na deciliter krvi. U detí žijúcich v blízkosti dielní na recykláciu batérií pritom zaznamenali až do 190 mikrogramov olova na deciliter.
