Jedno je však isté - meno pilota sa spája s bohatou literárnou činnosťou. Veď kto by nepoznal najslávnejší rozprávkový príbeh modernej literatúry, poetické dielko Malý princ?
Málokto necitoval jeho myšlienky alebo odseky z niektorej z jeho kníh, hoci možno netušil, že ide o slová jedného z najpoetickejších francúzskych spisovateľov. Jeho najznámejšie a najpredávanejšie dielo francúzskej literatúry Malý Princ je jediná kniha na svete, ktorú si dospelí cenia rovnako ako deti. Antoine de Saint-Exupéry ju vydal iba rok pred tým, ako jeho lietadlo zmizlo počas prieskumného letu nad Korzikou. Antoine v tom čase letel na vlastnú žiadosť.
Mal štyridsaťštyri rokov, čo bolo na vojnového pilota veľa. Bol skvelým profesionálom, no jedna z verzií hovorí, že mu pravdepodobne zlyhal kyslíkový prístroj, pretože letel v nízkej letovej hladine, aby ho nezostrelili. Našli sa však svedkovia, ktorí tvrdia, že jeho lietadlo bolo zostrelené nemeckými stíhačkami. Mal to byť jeho posledný let pred odchodom do Alžírska, kde sa chcel naplno venovať písaniu.
Hĺbavý introvert
Antoine Marie Roger de Saint-Exupéry sa narodil v Lyone. Pochádzal z urodzenej rodiny. Mlčanlivý, vrúcny muž, ktorého uzavretosť mnohí považovali za aroganciu aristokrata, mal vyberané spôsoby a jeho odmeranosť bola iba prejavom jeho plachosti. Introvertný a hĺbavý Antoine našiel svoje naplnenie v pilotovaní lietadla v čase, keď duše lietadiel boli rovnako krehké ako tá jeho. Jeho detstvo diktovali prísne pravidlá, a preto sa raz vyjadril, že pochybuje, že nejaké mal.
Pritom bolo jeho detstvo pomerne šťastné. Miloval svoju matku, ktorá mu bola vždy útočiskom. Okrem dvoch starších sestier mal mladšieho brata Francoisa. Ale iba Antoina volali Kráľ Slniečko pre jeho úsmev a blond vlasy. Keď sa mala narodiť tretia dcéra Gabrielle, Antoinov otec Jean de Saint-Exupéry zomrel. To je asi kľúčom, prečo sa často uzatváral v návratoch do detstva, na ktoré spomína vo vymyslených poetických príbehoch.
Povolanie pilot
Jeho život a tvorba sú autenticky prepojené. Povolanie letca a psychické založenie hlboko citlivého človeka ho predurčili k písaniu. Pilotovanie ho okúzlilo ako 12-ročného a toho sna sa nevzdal. Hoci prvé literárne pokusy písal na strednej škole vo Fribourgu vo Švajčiarsku, viac túžil po lietaní. Keď potom pokračoval v štúdiu na parížskom Lýceu svätého Ľudovíta a prepadol z francúzštiny, o jeho povolaní bolo rozhodnuté. Síce sa neskôr zapísal na štúdium architektúry na Akadémii krásnych umení, ale radšej trávil hodiny diskusiami o živote a literatúre v parížskych kaviarňach. Spásou bol jeho nástup na vojenskú službu, kde získal diplom pilota.
V roku 1923 mal prvý ťažký úraz, ktorý ho stál jeho vzťah s prvou partnerkou Louisou Vilmorinovou. Neželala si, aby ďalej lietal, čo on odmietol. V roku 1926 nastúpil k leteckej spoločnosti v Toulouse a už o rok ho poslali na západné pobrežie Afriky, kde mal za úlohu zabezpečovať lety Toulouse - Dakar. Tam začal intenzívne písať. Z toho obdobia pochádza kniha Pošta na juh, ktorá vyšla v roku 1929. K názvu knihy ho inšpiroval nápis na vreciach s poštou.
„Žiadny Európan ešte nikdy nepreskúmal toto územie. Išiel som po nedotknutom piesku. Ja prvý som si ho ako drahocenné zlato presýpal z jednej dlane do druhej, ten lastúrový prach. Prvý som porušil to ticho...“ napísal. Pošta na juh bolo Exupéryho prvé veľké dielo.
V roku 1929 sa stal riaditeľom Aeroposta Argentina. Presťahoval sa do Buenos Aires, kde s nadšením budoval nové spojenia s exotickými krajinami, akými sú Patagónia, Ohňová zem a Paraguay. Spoločnosť prevádzkovala aj nočné lety medzi Amerikou a Európou. Na základe zážitkov tohto obdobia napísal filozofickú knihu Zem ľudí (1939), za ktorú dostal prestížnu Veľkú literárnu cenu Francúzskej akadémie.
