Druhé kolo prezidentských volieb sa v Poľsku konalo 12. júla a Duda v ňom veľmi tesne vyhral nad primátorom Varšavy Rafalom Trzaskowským. V nedeľu večer sa najvyšší súd zaoberal takmer 6000 sťažnosťami na volebný proces, pričom za oprávnené uznal len menej ako 100 z nich. Uznanie oprávnenosti týchto sťažností - úplné alebo len čiastkové - nemá vplyv na výsledok volieb, napísal spravodajský portál Polska Times. Portál spresnil, že sťažnosti od voličov musel najvyšší súd preskúmať, skôr než vydal verdikt o platnosti volieb a zvolenia Dudu za prezidenta.
Odborníci poukazujú na to, že v prípade tohtoročných prezidentských volieb bolo na najvyšší súd podaných oveľa viac sťažností než v iných voľbách: napríklad v predchádzajúcich prezidentských voľbách, v roku 2015, bolo zaregistrovaných len 58 sťažností. Počas parlamentných volieb v roku 2015 ich najvyšší súd prijal 77, ale vlani počas parlamentných volieb ich už bolo 274. Poľská opozícia tvrdí, že posledné prezidentské voľby neboli úplne spravodlivé. "Najvyšší súd hodnotí volebný deň iba z veľmi úzkeho pohľadu. Je to škoda," uviedol poslanec poľského Sejmu za centristickú Občiansku platformu (PO) Robert Kropiwnicki.
Poukázal pri tom na konanie parlamentu pred prezidentskými voľbami, prijatie štyroch volebných zákonov, škandalózne správanie sa štátnej televízie i členov vlády počas predvolebnej kampane a Dudov trikrát väčší rozpočet na predvolebnú kampaň. Podľa poslanca Občiansku koalíciu (KO) Mariusza Witczaka "najvyšší súd oslepol" a nevidel "propagandu televízie, nezrovnalosti pri hlasovaní v zahraničí ani hybridné volebné podvody". "Andrzej Duda nebol zvolený ani spravodlivo, ani legálne," napísal Witczak.