Vyhlásil, že to je jedna z jeho priorít a plánuje zjednodušiť podmienky zavedenia preukázateľne inovatívnych liečebných postupov na náš trh. Takým je aj liečba modernými molekulami ciklibmi, ktorá zaberá na zákerný druh rakoviny prsníka. Tou trpí aj právnička Henrieta Kollárová (47) z Bratislavy. Účinnú liečbu si však momentálne musí hradiť sama a nejde o malú sumu. Mesačne dať dokopy 1 800 eur jej pomáhajú rodina a priatelia. Prečo ministerstvo neodklepne liečbu ciklibmi tak, ako sľubovalo?
Henrieta Kollárová je matkou deväťročného syna Alberta. Minulý rok jej diagnostikovali karcinóm prsníka, ktorý rýchlo postupoval. Musela ísť na chemoterapiu. „Keby mi ju nepodali, už by som tu nebola,“ povedala Henrieta. Ošetrujúca lekárka vtedy prvýkrát žiadala o inovatívnu liečbu tzv. ciklibmi. Ide o cielenú molekulárnu liečbu zameranú na zastavenie rozmnožovania karcinogénnych buniek a poskytuje sa onkologickým pacientom od roku 2016 napríklad v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku či dokonca v Rumunsku a Kazachstane.
U nás nie je stále kategorizovaná. Ak ju pacienti chcú, musia si mesačne pripraviť 1 800 eur. Henrieta ju však potrebuje, no keďže už podstúpila chemoterapiu, žiadosť o výnimku na liečbu ciklibmi jej trikrát zamietli. „Lekárka nemala na výber a musela mi predpísať ďalšiu chemoterapiu. Tá ma podržala iba na pol roka,“ spomína Henrieta, ktorá sa napokon rozhodla, že si inovatívnu liečbu uhradí dočasne sama s tým, že skúsia požiadať o liek opäť.
Odvolali sa a poslali list do poisťovne. „V ňom som vysvetlila situáciu a požiadala o výnimku. Napísala som, že pracujem, prispievam do systému a poistenie si platím,“ povedala zúfalá Henrieta. Zbytočne. Jej žiadosť trikrát zamietli a podali ju opäť. Teraz čaká na vyjadrenie poisťovne.
Nový liek zatiaľ pomáha
Ciklibmi sa lieči druhý mesiac, cíti sa lepšie a pracuje. Stále však nevie, čo bude ďalej, pretože liečba sa musí podávať minimálne 50 mesiacov, teda viac ako 4 roky. „Rozmýšľame, že predáme auto, aby som mala na ďalšiu dávku. Bez pomoci poisťovne to nie je udržateľné,“ prezradila s tým, že dúfa v kategorizáciu lieku. Veľa si sľubovala od výroku ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, ktorý v júni na pacientskej onkologickej konferencii avizoval lepšie zajtrajšky.
„Za prioritné v súčasnosti považujeme schvaľovanie imunoterapie u pacientov pri nádoroch s vysokým stupňom mikrosatelitovej instability bez ohľadu na histológiu, ciklibov v prvej línii karcinómu prsníka a imunoterapie. Žiadame, aby tieto typy liečby, pre ktoré vypracujeme protokoly, boli do siedmich dní uhrádzané na výnimky,“ vyhlásil. Lenže v júli podpísal rozhodnutie proti vstupu ciklibov do kategorizačného zoznamu, čo mnohých prekvapilo.
„Po konferencii sme boli nadšení z ministrovho prísľubu. Boli špecifikované tri skupiny liekov, medzi nimi aj cikliby. Sme naozaj už poslednou krajinou EÚ, ktorá ich schválené nemá,“ uviedla prezidentka OZ Nie rakovine Jana Špánková. Ministerstvo zdravotníctva sa do uzávierky tohto vydania nestihlo vyjadriť ohľadom toho, či liečbu schvália, no sľúbilo odpoveď.
Situácia je alarmujúca
Za posledné desaťročie chýbajú na Slovensku onkologické lieky na 130 onkologických indikácií (diagnóz) zo 170. K dispozícii je teda len 22 % liekov. „Naše zraky sa neupierajú len na tieto nové imunoterapie a cikliby. Upierajú sa na personalizované, génové liečby. Bavíme sa o niečom, čo je štandard! Ako potom máme ľuďom dopriať kvalitnú liečbu? Naši onkológovia nemôžu liečiť a uplatňovať liečbu tých najbežnejších a najúčinnejších liekov!“ povedala Jana Špánková z OZ Nie rakovine s tým, že Slovensko chcú dostať na úroveň európskeho štandardu.
Čo sú cikliby
Cielená liečba môže pacientom predĺžiť život o 5 až 10 rokov. Ide o efektívnejšiu a menej invazívnu metódu ako chemoterapia, keďže vytvára menšiu záťaž na organizmus a pacienti majú lepší život.
