Dnes sme svedkami rozsiahlej vlny prepúšťania, ktorej rozhodne nie je koniec. Tam, kde sa pracovné miesta podarí zachrániť, čaká ľudí uťahovanie opaskov.
Len za tri mesiace (apríl – jún 2020) skončilo na úradoch práce 60 593 ľudí. Dopady koronakrízy však nepocítia len ľudia bez práce. Ako sa dokážu odzrkadliť na pracujúcich, už pocítili aj naši českí susedia.
V Česku už zamestnanci prišli o svoje benefity
Situácia v Českej republike naznačuje, ako by to v budúcnosti mohlo s príspevkom na stravovanie dopadnúť aj u nás. V priebehu apríla a mája zrušilo 16 % tamojších zamestnávateľov svojim zamestnancom príspevok na stravovanie. Po novom si tak musia zamestnanci zabezpečiť stravu na vlastné náklady.
Ako ďalej vyplýva z prieskumu spoločnosti Randstad z mája 2020, aj v susednom Česku len asi štvrtina zamestnávateľov (26,8 %) ustála situáciu bez toho, aby na ňu doplatili zamestnanci. Štvrtina (26,7 %) sa rozhodla pre prepúšťanie, viac ako pätina (22,5 %) nariadila zamestnancom dovolenky, ďalšia pätina (19,2 %) siahla na bonusy a pohyblivé zložky platov a asi každá desiata firma (10,6 %) znížila svojim zamestnancom základný plat.
Hrozí podobný scenár aj na Slovensku?
Čoraz viac nezamestnaných, ale aj očakávaný prepad ekonomiky o 9 % sú pre Slovákov jasným signálom, že nás ťažké časy ešte len čakajú. Prepúšťanie a nútené voľná už mnohí pocítili na vlastnej koži. Bude teda ďalším krokom znižovanie platov či krátenie benefitov?
Dnes považujeme za samozrejmosť, že nám zamestnávateľ zabezpečí jedlo v kantíne, alebo priloží k výplatnej páske stravné lístky na jeden teplý obed denne. Benefity, ktoré zamestnávateľa stoja peniaze, sa pre nás zamestnancov stali už samozrejmosťou. Koronakríza, aj na príklade Česka, však ukazuje, že tomu tak nemusí byť.
Dnes má zamestnanec zo zákon nárok na stravné. Už v máji ho však vláda zmrazila. Zvyšovanie príspevku na stravovanie tak nehrozí až do konca roka 2021. Pre ľudí to znamená, že aj napriek zdražovaniu potravín či cien jedál v reštauráciách neuvidia do konca roka 2021 na svojich stravných lístkoch či stravovacích kartách vyššiu sumu ako dnes. Slovensko pritom patrí spomedzi krajín EÚ dlhodobo na prvé priečky rastu cien potravín. Prípadné zdražovanie potravín a jedál v reštauráciách tak zaplatí zamestnanec z vlastného vrecka.
Aby toho nebolo málo, vláda sa pohráva aj s myšlienkou, že tento zamestnanecký benefit vymení za hotovosť. Namiesto stravného lístka tak zamestnávateľ pripíše túto sumu priamo na účet zamestnanca. Na prvý pohľad lákavá alternatíva, na ktorú však môže siahnuť exekútor a postupne zanikne vo výplate. Napokon tak môžeme dospieť až k úplnému zrušeniu stravného.
V týchto časoch potrebujeme v prvom rade istoty. Prečo by sa teda malo Slovensko vydať cestou Českej republiky? Nie je podpora ekonomiky tou lepšou voľbou než rušenie benefitov? Takýto krok urobilo napríklad aj susedné Rakúsko, ktoré zvýšilo stravné zo 4 eur na 8 eur denne, ale aj Belgicko, ktoré sa rozhodlo ponechať stravné ako benefit pre zamestnancov. Preklopilo ho však úplne do digitálnej podoby, teda aplikácií či kariet.
