Všetko sa vraj zmení, keď brat dokončí vlastný dom, no teraz je rodina pokope, čo je podľa neho veľmi príjemné. „Stalo sa to, čo rodičia kedysi naplánovali, keď sme ešte boli malí,“ usmeje sa Juraj. „Keď grilujeme na dvore, sme všetci spolu, otec, mama, brat, švagriná, ich deti.“
Rád sa zahrá
Prehliadku bytu, v ktorom žije posledných desať rokov, začíname v obývačke spojenej s kuchyňou. Práve tam sa okrem pracovne zdržiava najviac. „Konkrétne na tomto gauči,“ ukáže. „Je tu telka a ja som fanúšikom konzolových hier. To znamená, že keď mi príde nejaká návšteva, sme tu a niečo sa spolu hráme. Mám 32 rokov a asi sa veľa ľudí nad tým pozastaví, ale je to tak... Nie som však závislý od hrania a určite takto netrávim celé noci,“ dodá veselo. Na prvý pohľad vidno, že sme v byte hudobníka, keďže v obývačke nechýba klavír ani gitary. A zdá sa, že Juraj má tiež slabosť na starožitnosti - zrak nám padne na retro gramofón či starý písací stroj. „Rovnaký používame v divadelnej inscenácii Masaryk/Štefánik. Neskutočne sa mi páčil, a tak som si zohnal taký istý,“ prezradí.
„Vždy ma fascinovali antikvariáty, rád do nich chodím, hoci sa do starožitností vôbec nerozumiem a netuším, čo má akú hodnotu. Navyše ma každý hreší, že na to veľmi sadá prach. Páči sa mi však, že tie veci niečo prežili. Napríklad toto je písací stroj z Okresného súdu v Trnave a veľmi by som chcel vedieť, čo sa na ňom písalo. Škoda, že tie veci nevedia rozprávať...“ zamyslí sa. Stroj je však len jedna z mnohých vecí, ktoré stoja za zmienku. Juraj s láskou opatruje napríklad viacero kníh, o ktorých by vedel rozprávať donekonečna. Vytiahne dve o Štefánikovi. „Práve vďaka spomínanej hre sa u mňa prebudil záujem o históriu, konkrétne o Štefánika. No a tieto knižky som dostal darom, sú to originálne výtlačky z roku 1938.“
Nazbieral si jantár
Keď sa ho spýtame na najvzácnejší kúsok, ktorý opatruje vo svojej domácnosti, na chvíľu sa zamyslí a potom šibalsky zaloví na poličke. Vytiahne nádobku s drobnými žltými kamienkami. „Je to ručne zbieraný jantár z jednej pláže Severného mora. Pripomína mi jeden krásny výlet,“ prehodí záhadne.
Ako sme spomínali, byt nezaprie svojho umelecky založeného majiteľa. O pracovni to platí dvojnásobne, keďže jej dominujú gitary. Načo toľko? „To sa ma pýtajú všetci,“ zasmeje sa. „Mám ich aj viac, v skúšobni, kade-tade. Nejako to postupne prichádzalo. Na niektorých z nich dnes už nehrávam, slúžia v podstate len ako bytový doplnok,“ pokrčí plecami.
Výkresy od fanúšikov
V pracovni, samozrejme, nechýba ani počítač, spoza ktorého Juraj ako vyštudovaný manažér manažuje svoje aktivity a miestnosť je zároveň aj nahrávacím štúdiom. „S kapelou pripravujeme nový repertoár. Viem si tu ponahrávať gitary, klavír aj spev,“ vysvetlí. Aj v tejto izbe je, prirodzene, viac zaujímavých vecičiek. Stoličku s notami skladby Stairway to Heaven od Led Zeppelin vyzdobenú Swarovského krištálikmi dostal od kamarátky na tridsiatku, zarámovaná „pilotská“ fotka mu zase pripomína dvadsiate narodeniny, keď ho poľskí leteckí inštruktori zobrali na trenažér airbusu. A na stole má porozkladaných množstvo výkresov. „Sú to obrázky od fanúšikov z čias, keď som hral v Komisárovi Rexovi,“ zalistuje v nich. „Všetky ich mám odložené, sú ich stovky. Plus kresby detí môjho brata.“
Nahliadnuť smieme aj do spálne, ktorej, prirodzene, kraľuje manželská posteľ. Veľká manželská posteľ! „Musel som si ju dať vyrobiť na mieru u mojich známych v Galante. Keďže mám takmer dva metre, bol pre mňa veľký problém nájsť posteľ a matrac. Neľutujem, investícia do spánku je tá najlepšia,“ podotkne. Vedľa lôžka si všimneme činky. „Keď som sa pripravoval napríklad na film Amnestie a musel som sa dať do formy, občas som si tu zacvičil, aby som tak kompenzoval, keď som nestíhal chodiť do posilky,“ vysvetlí.
Chlpatý spolubývajúci
Oblúkom sa vrátime späť do obývačky, no teraz si prezrieme vedľajšiu kuchynskú časť. Aj tam sa vraj herec zdržiava rád. „Od istého veku experimentujem s jedlom, mám veľmi rád východnú kuchyňu a navyše som prešiel na zdravú stravu. V minulosti som pritom bol schopný vypiť dva litre limonády na posedenie, na raňajky si dať kávenky, na obed horalky a na večeru pukance,“ prezradí. Prehliadnuť nemôžeme ani jeho chlpatého kamaráta, ktorý dostal miestečko práve v kuchyni. „Je to morské prasa a volá sa Patkáň,“ vyberie zvieratko z akvária. „Môj basgitarista z kapely zistil, že má na morské prasiatko alergiu a hľadal mu nový domov, tak som sa podujal,“ pokrčí plecami a pridá aj ďalšiu zaujímavú príhodu.
„Donedávna som mal aj zajačika. Bol som svedkom toho, ako ho vracali do chovateľských potrieb. Bolo to sedem dní pred Vianocami a mne prišlo ľúto, že tam bude celé sviatky sám, keďže zajačiky sú veľmi sociálne zvieratá, potrebujú ľudskú spoločnosť. Dohodol som sa teda v predajni, že prídem 23. tesne pred záverečnou a keď tam stále bude, zoberiem si ho. Mal som ho pol roka, ale už som mu našiel nový domov.“ A bol vraj aj pokus mať ako spolubývajúcu sučku Nikinku. „Ako každý mladý pes mala tendenciu všetko skúšať, trhať, ťahať. Nestretlo sa to s pochopením môjho nábytku a kobercov. Myslím, že je jej lepšie vonku,“ podotkne.
Ženská ruka
A, ako sme zistili, jeho bytu nechýba ani ženská ruka. „Mám mladú slečnu Katku, ktorá sem príde tak raz za dva týždne poupratovať,“ prezradí, no rýchlo dodá: „Ale nie že by som si neupratoval, snažím sa, aj si poumývam riad, povysávam, poutieram prach, periem si, dokonca občas aj požehlím, ale keď sem príde Katka, je to neporovnateľné, tá ženská ruka...“
