Podľa zamestnávateľov združených v Klube 500 by bolo zvýšenie minimálnej mzdy v čase poklesu svetovej aj slovenskej ekonomiky nezodpovedné.
Ministerstvo práce predložilo návrh, podľa ktorého by minimálna mzda mala od januára budúceho roka stúpnuť zo súčasných 580 na 620 eur. Slovenskí zamestnávatelia združení v Klube 500 sú presvedčení, že na zvyšovanie nie je priestor. "Slovenská ekonomika je v kríze a v takejto situácii by bolo zvyšovanie minimálnej mzdy vrcholne nezodpovedné. Dokedy budú o nás rozhodovať tí, ktorí nenapĺňajú štátny rozpočet?" pýta sa predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
Export aj import sa na Slovensku medziročne prepadli o približne 40 %. Mnohé podniky museli pre rozsiahle obmedzenia pristúpiť k výrazným škrtom vrátane redukcie počtu pracovných miest. Priemyslu a službám sa ani po uvoľnení obmedzení nepodarilo úplne spamätať, a to ani napriek príspevkom od štátu, ktoré sú podľa zamestnávateľov nedostatočné. Klub 500 ďalej upozorňuje, že ak ostanú na minimálnu mzdu naviazané príplatky, pre priemysel môže mať toto zvýšenie v čase krízy fatálne následky. "Prostredníctvom minimálnej mzdy sa zvýšia mzdové tarify všetkých tarifných zamestnancov a zvýšia sa aj príplatky za prácu cez víkend, v noci a počas sviatkov. Slovensko ako jediná krajina na svete odvodzuje výšku týchto príplatkov od minimálnej mzdy," uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Podľa údajov Eurostatu bol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde na Slovensku v roku 2019 na úrovni 47 %, v Českej republike 40 % a v Nemecku 36 %.
"Celý systém zvyšovania minimálnej mzdy na základe priemernej mzdy je scestný, keďže už v súčasnosti je podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde jeden z najvyšších v krajinách Európskej únie. Môžeme potom stanoviť, že všetci budú zarábať rovnako, bez ohľadu na vzdelanie a zodpovednosť," tvrdí Soták.
Zvýšením minimálnej mzdy podľa Klubu 500 vzrastú podnikom náklady o desiatky či stovky tisíc eur. "Navrhujeme stanoviť výšku minimálnej mzdy na rok 2021 na úroveň roku 2020 alebo odpojiť výpočet výšky príplatkov od minimálnej mzdy a zrušiť koeficienty minimálnych mzdových nárokov podľa náročnosti práce. Ak má minimálna mzda reálne pomôcť nízkopríjmovým zamestnancom, nielen štátu, štát by mal úmerne zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane na úroveň minimálnej mzdy," dodal Gregor.
