Niekoľkí demonštranti utrpeli ľahšie zranenia, informovala v piatok agentúra AFP. Pri dvoch výbuchoch prišlo o život najmenej 149 ľudí a vyše 5000 utrpelo zranenia. Záchranári predpokladajú, že táto bilancia sa ešte môže zvýšiť, keďže ešte neprehľadali všetky zrútené a poškodené budovy.
AFP konštatovala štvrtková demonštrácia i záplava rozhnevaných príspevkov na sociálnych sieťach naznačujú, že utorková katastrofa by mohla oživiť protestné hnutie, ktoré sa v Libanone spustilo v októbri 2019, ale opadlo po prepuknutí hospodárskej krízy a pandémii koronavírusu. Premiér Hasan Dijáb a prezident Michel Aún verejne sľúbili, že vinníci zodpovední za katastrofu budú potrestaní. Vojenský prokurátor vo štvrtok oznámil, že v súvislosti s výbuchmi bolo zadržaných už 16 zamestnancov prístavu v Bejrúte.
Dôvera v štátne inštitúcie je však v Libanone nízka a len málo obyvateľov Bejrútu verí v nestranné vyšetrovanie, konštatovala AFP. V atmosfére všeobecného hnevu a smútku však libanonské a po nich aj svetové médiá prinášajú aj nespočetné povznášajúce príklady spontánnej solidarity v uliciach Bejrútu. Kritický k libanonskej vláde i príslušným štátnym úradom bol vo štvrtok aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý varoval, že Libanon bude "ďalej padať", pokiaľ neuskutoční nutné reformy.
Medzinárodný menový fond (MMF), ktorého rokovania s Bejrútom sa začali v máji, ale momentálne sú pozastavené, upozornil, že v diskusiách o nutných reformách "je nevyhnutné prekonať bezvýchodiskovú situáciu". Macron sa počas návštevy Libanonu zaviazal, že v nadchádzajúcich dňoch bude koordinovať úsilie medzinárodného spoločenstva pri pomoci Libanonu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu. Počas stretnutí s Libanončanmi v uliciach Bejrútu Macron sľuboval, že "táto pomoc sa nedostane do skorumpovaných rúk".
