Jediné, čo rodiny týchto obetí na konci pátrania čaká, je snímka umučeného tela s číslom.
"Zomreli vyhladovaní a nahí," hovorí Munzir Jasínová, ktorá po prebratí nespočetného množstva fotografií vyziabnutých tiel konečne pred mesiacom našla snímku svojho syna Džamila.
Sýrska tajná polícia jedného letného večera v júni 2011 programátora Džamila odviezla z ich bytu v Damasku. Od tej doby sa po ňom zľahla zem. Na fotke, ktorú našla jeho matka, má vydlabnuté oči a zlomené nohy.
"Bolo by lepšie dostať guľku, než prežiť také peklo," uviedla Jasínová v jordánskom Ammáne, kde s manželom našla útočisko po tom, čo v roku 2013 utiekli zo Sýrie. "Zabili nás dvakrát: keď ho zatkli a druhýkrát, keď sme videli fotky," uviedol jej manžel, ktorý je lekár. "Vari nie sme ľudia?" doplnil.
Džamílovo telo je zachytené na jednej z 53.275 fotografií, ktoré sa podarilo vyviezť z krajiny na digitálnych úložiskách bývalému fotografovi sýrskej vojenskej polície, ktorý mal po prepuknutí bojov v roku 2011 za úlohu fotografovať mŕtvych v sýrskych väzniciach. Fotograf známy iba pod prezývkou Caesar zo Sýrie sám utiekol v auguste 2013. Podľa jeho priateľov sa obáva, že by sa režim jemu aj jeho rodine pomstil, a tak drží v tajnosti, kde žije. Reuters sa s ním nepodarilo spojiť.
Jeho snímkam sa teraz po niekoľkých rokoch dostáva zvýšenej pozornosti. V júni vošli do platnosti na základe zákona pomenovaného po Caesarovi doteraz najtvrdšie americké sankcie voči sýrskemu režimu za údajné vojnové zločiny páchané na civilnom obyvateľstve.
Prezident Bašár Asad Caesarove fotografie nekomentoval od rozhovoru v roku 2015, kedy ich označil za "obvinenia bez dôkazov", píše Reuters. Sýrske ministerstvo informácií aj sýrska misia pri OSN na žiadosť Reuters o komentár k snímkam nereagovali.
Caesarove fotografie podľa organizácií na ochranu ľudských práv zahŕňajú snímky 6785 zadržiavaných, z ktorých väčšinu sýrske úrady umučili na smrť v prvých mesiacoch povstania, ktoré sa premenilo v teraz už deväť rokov trvajúcu občiansku vojnu.
Mnoho z tiel bolo vychudnutých, mučených a znetvorených, čo sťažuje ich identifikáciu, uvádza predseda organizácie Syrian Network for Human Rights, ktorá sídli v Katare, Fadil Abdal Ghana. Doteraz sa organizáciu podľa neho podarilo identifikovať 900 obetí.
Snímky boli prvýkrát zverejnené v roku 2014 po Cézarovom úteku. Po zavedení nových sankcií ich ale aktivisti opäť zverejnili na sociálnych sieťach, čo dalo rodinám novú šancu nájsť svoje zmiznutej blízkych.
Pre sýrsku umelkyňu a učiteľku Fidu Váirovou, ktorej 19-ročný brat Muhammad Muchtar bol zadržaný na hranici v Homse v roku 2012, nájdenie fotografie ukončilo nádej rodiny, že ho ešte niekedy uvidí živého. "V snoch som ho videla živého, ako sa vracia," uviedla Váirová, ktorá teraz žije v libanonskom hlavnom meste Bejrúte. "Smútili sme stále dookola, keď sme fotku našli," dodala. Rodina mladého muža ho podľa nej prosila, aby nechodil do časti mesta, kde sa demonštrovalo proti Asadovi. Bezpečnostné zložky tam náhodne pri kontrolných stanovíštiach zatýkali mladých Sýrčanov. "Pre nich bol len číslo. Číslo na čele. Len číslo," povedala Váirová.
Po deviatich rokoch vojny, v ktorej zomrelo viac ako pol milióna ľudí a viac ako milión sa ocitol bez domova, dobyla Asadova armáda s podporou Ruska a Iránu späť absolútnu väčšinu územia z rúk povstalcov.
Sýrsky prezident a jeho spojenci tvrdia, že vojna je skoro vyhraná a je čas na obnovu krajiny. Nové americké sankcie, ktoré sa vzťahujú na ktorýkoľvek štát, ktorý obchoduje s Damaskom, to však významne komplikujú, ak nie znemožňujú.
Podľa právničky z organizácie na ochranu práv Human Rights Watch Sáry Kajálíovej, ktorá sa zaoberala uniknutými snímkami, nemožno spochybniť systematické mučenie v sýrskych väzniciach. "Ukázali nám nespochybniteľné dôkazy, že sýrska vláda naozaj zatýkala a mučila tisíce ľudí, ktorí zmizli. Popierala, že ich umučila na smrť, a spochybňovala ich existenciu," uviedla Kajálíová.
