Pre TASR to uviedla štátna tajomníčka rezortu školstva pre národnostné a inkluzívne vzdelávanie Monika Filipová s tým, že preto je potrebné mať na Slovensku dobrú diagnostiku, aby sa deti nedostali do špeciálnych tried len z toho dôvodu, že neovládajú slovenský jazyk.
"Toto nám vyčíta aj Európska komisia a my si to uvedomuje. Aj preto je dôležité predprimárne vzdelávanie, i keď majú títo žiaci jazykovú bariéru, lebo doma sa rozprávajú napríklad po rómsky alebo maďarsky, aby sa naučili jazyk a vedeli nabehnúť v prvom ročníku na učivo. Aby neboli pozadu o rok či dva," uviedla Filipová. Dôležitá je aj diagnóza, aby sa deti bez mentálneho postihnutia nedostávali do špeciálnej školy len z dôvodu jazykovej bariéry.
Slovenská republika má spomedzi krajín EÚ najvyšší podiel žiakov v špeciálnom školstve, v roku 2018 to bolo 5,7 percenta žiakov základných škôl. Podiel rómskych žiakov v špeciálnom školstve sa za posledné roky síce znížil, ale stále tvoria 63 percent všetkých žiakov špeciálnych tried a 42 percent žiakov špeciálnych škôl. Na Slovensku je aktuálne 365 špeciálnych základných škôl a špeciálnych tried pri základných školách, tvrdí rezort školstva.
So špeciálnymi školami súvisí aj skutočnosť, ako sa dokážu tieto deti uplatniť na trhu práce. "Chceli by sme riešiť aj dvojodborové zameranie škôl. Niektoré deti chodia dva roky do školy a nemajú ani výučný list, ktorý vedia použiť a zamestnať sa. Potrebujeme sa pozrieť na tento typ škôl a na elokované pracoviská," dodala Filipová. Ako doplnila, práve na elokované pracoviská je na Štátnej školskej inšpekcii viacero podnetov, pretože niektoré z nich sú podľa Filipovej "biznis modelom". "Normatívy na týchto školách sú omnoho vyššie a deti nedostanú vzdelanie, nevedia sa uplatniť na trhu práce alebo nevedia ďalej pokračovať v štúdiu," dodala Filipová.
