Stovky ľudí sa v utorok večer vydali do ulíc Minska a ďalších bieloruských miest, aby vyjadrili svoju nespokojnosť, a to napriek apelu spomenutej opozičnej kandidátky, ktorá z exilu poprosila Bielorusov, aby sa rozišli domov.
Niektorí motoristi automobilmi blokovali postup bezpečnostných zložiek. Ministerstvo vnútra varovalo, že takéto vozidlá skonfiškuje a ich majiteľov bude trestne stíhať. "Môžete zastaviť Cichanovskú, ale nezastrašíte a nepozatvárate celý národ. Pokračujeme v mierových protestoch. Neuznávame Lukašenka ako prezidenta," poznamenal pre agentúru AP 24-ročný demonštrant Denis Krugľakov.
Keďže internet v Bielorusku už tretí deň funguje iba veľmi obmedzene, tisíce Bielorusov majú častokrát problém zistiť, čo sa stalo s ich nezvestnými príbuznými. "Stále čakáme na akékoľvek náznaky alebo informácie," uviedla Lena Radomanovová, ktorá intenzívne pátra po zmiznutom priateľovi.
Polícia proti davom opätovne použila slzný plyn, zábleskové granáty aj gumové projektily. Bieloruské zdravotnícke orgány uviedli, že v nemocniciach hospitalizovali vyše 200 ľudí so zraneniami. Niektorí museli dokonca podstúpiť nevyhnutnú operáciu. Ešte v pondelok pri nepokojoch v Minsku zomrel jeden demonštrant, keď sa podľa ministerstva vnútra chystal hodiť výbušné zariadenie, ktoré mu explodovalo v ruke a usmrtilo ho.
Vedúca prezidentskej kampane 37-ročnej bývalej učiteľky Maria Kolesnikovová uviedla, že Cichanovská odišla do Litvy pod nátlakom. Jej manžela, opozičného blogera, ktorý pôvodne plánoval kandidovať na post bieloruského prezidenta, od májového zatknutia naďalej väznia. "Je veľmi ťažké odolať nátlaku, keď vašu rodinu a okruh najbližších osôb držia ako rukojemníkov," povedala najbližšia spolupracovníčka Cichanovskej.
"Nechcem krv a násilie. Žiadam vás, aby ste sa nekonfrontovali s políciou, nešli na námestia a neohrozovali vaše životy," uviedla 37-ročná politička vo videu ktoré uverejnil kanál BelTA Telegram. V ňom taktiež poďakovala Bielorusom za účasť v prezidentských voľbách a požiadala ich o dodržiavanie zákonov.
Cichanovská ušla z Bieloruska po tom, čo odmietla uznať prehru vo voľbách a oficiálne výsledky, podľa ktorých s obrovským náskokom vyhral dlhoročný prezident Alexander Lukašenko, označila za podvod. Lukašenko podľa nich vyhral mandát do šiesteho funkčného obdobia s 80 % hlasov, zatiaľ čo Cichanovská, ktorá zjednotila roztrieštené opozičné skupiny a na predvolebné mítingy prilákala desaťtisíce ľudí, mala zhruba 10 %. Ešte pred svojím odchodom podala u Ústrednej volebnej komisie formálnu žiadosť o prepočítanie hlasov.
Postup bieloruských štátnych orgánov si vyslúžil tvrdú kritiku aj zo strany Európskej únie a Spojených štátov amerických. Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell varoval, že európska dvadsaťsedmička bude tvrdo postupovať proti osobám zapojeným do neprimeraného zásahu polície a úradníkom, ktorí sa podieľali na možnom zasahovaní do volebného procesu. Borrell zároveň vyzval Minsk, aby zahájil dialóg s nespokojnými Bielorusmi s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu násiliu. Ministri zahraničných vecí Estónska, Fínska, Lotyšska a Poľska v utorok spoločne vyzvali na zorganizovanie videokonferencie EÚ, na ktorej by sa prediskutovalo jednotné stanovisko EÚ k situácii v Bielorusku.
Lukašenko, ktorý vedie krajinu pevnou rukou od roku 1994, už skôr reagoval na protestujúcu opozíciu s tým, že sú ovce manipulované zahraničím a zaviazal sa pokračovať v potláčaní protestov aj napriek výčitkám zo Západu.
