Ako uvádza portál Birmingham Mail, lekári si po prvýkrát všimli veľký teratóm na telíčku bábätka počas rutinnej kontroly v 20. týždni tehotenstva. Hrudka na krku dieťatka sa však naďalej zväčšovala a obávali sa, že sa pri narodení udusí.
Mamička Deborah Deaville (41) priviedla na svet dcérku Kayleigh 18.apríla v pôrodnici v anglickom meste Manchester po chirurgickom zákroku. Lekári bábätko operovali, vďaka čomu sa im podarilo zachrániť mu život.
Deborah povedala, že prebudenie po operácii a držanie jej dokonalého dieťatka bol „jedným z najlepších dní“ jej života. „Týždne vedúce k jej narodeniu ubehli tak rýchlo. Len som chcela, aby bolo moje dievčatko zdravé. Všetky testy a magnetické rezonancie boli hrozné. Ale chcela som bojovať spolu s ňou,“ opisuje svoje pocity hrdá mamička.
Keď sa po operácii prebudila, mala veľmi zmiešané pocity. „Bola som tak omámená, ale okamžite som požiadala personál, aby mi priviedli moje dievčatko. Povedali mi, že je v poriadku. Nebola len to, ale bola úplne perfektná. Bol to jeden z najšťastnejších momentov môjho života, najmä po ceste, ktorou sme prešli. Keď som ju po prvýkrát držala v náručí, vedela som, že to všetko stálo za to,“ povedala 41-ročná Deborah.
Na moment, kedy ich bábätku počas vývoja lekári objavili abnormalitu na krku, spomína aj otec William Deaville (40). Týždeň potom im lekári vysvetlili, že ide o veľký nádor nazývaný teranóm a keď si ho rodičia pozreli na snímke, boli podľa Williama zdesení.
„Bolo to hrozné. Cítili sme sa bezmocní, pretože nebolo nič, čo by sme mohli urobiť. Mohli sme len čakať na deň jej narodenia, ale my sme stále premýšľali, či za to nemôžeme byť nejakým spôsobom zodpovední. Mysleli sme si, že môžeme o naše dievčatko prísť,“ spomína William.
Napriek tomu, že im lekári navrhli ukončenie tehotenstva, rozhodli sa „pokračovať v boji“. „Je to naše malé zázračné dieťa a sme veľmi vďační, že ju máme pri sebe. Som tak hrdý na moje dve bojovníčky,“ znejú slová dojatého otca. Malá Kayleigh zostala v nemocnici pod dohľadom lekárov 10 týždňov a 25. júna si ju rodičia konečne mohli zobrať domov. „V noci s nami leží v posteli a nemôžem si pomôcť, ale cítim sa ako najšťastnejší muž na svete,“ ukončil rozprávanie William.
