Dominique Nicholson (31) z Veľkej Británie trpela bolesťami a únavou, aj keď čakala svoju prvú dcérku Freyu (5). Preto si nerobila veľké starosti, keď sa tieto príznaky objavili aj pri druhom tehotenstve, informuje DailyMail.
Necelý mesiac po pôrode druhej dcérky Erin už žena nemohla vydržať bolesti hlavy, a tak sa vybrala v júli minulého roka do miestnej nemocnice. Doktori jej tam diagnostikovali nezhubný nádor druhého stupňa.
Britka podstúpila sedemhodinovú operáciu, pri ktorej jej lekári odstránili 99% zo štvorcentimetrového nádoru. Ponechali iba malý kúsok pri krvnej cieve. Trinásť mesiacov po operácii sa Dominique cíti dobre, ale zakaždým spanikári, že nádor opäť rastie, keď cíti bolesť hlavy.
Podľa jej vlastných slov si teraz uvedomuje oveľa viac než predtým, aký je život vzácny a chce si vychutnať každú chvíľu s rodinou. Považuje sa za jednu z tých šťastnejších, a preto sa rozhodla podeliť so svojím príbehom, aby zvýšila povedomie a podporila charitatívnu zbierku.
"Keď sa na to spätne pozriem, zdá sa mi to úplne nereálne, priam ako sen. V jednej chvíli sme privítali Erin na svete a tešili sa, že sme štvorčlenná rodina. V ďalšej mi povedali, že mám nádor na mozgu," hovorí Dominique. Premohli ju negatívne myšlienky. Pomýšľala na to, čo ak už neuvidí svoje dcérky vyrastať, alebo čo ak ju operácia zmení.
Podľa lekárov sa nádor v jej hlave nachádzal roky, ale tehotenské hormóny pravdepodobne urýchlili jeho rast. Erin si najprv myslela, že je stále unavená kvôli kojeniu, novorodeniatku a k tomu staršej dcérke. Aj na fotkách, kde mala Erin pár týždňov, vždy ležala na pohovke, pričom po pôrode staršej dcéry to tak bolo iba prvých pár dní.
"Neustále som mala bolesti hlavy, ktoré sa nedali ignorovať a stále sa zhoršovali. Keď som sa sklonila, aby som zdvihla Erin, alebo som sa pozrela dole, bolesť zosilnela, cítila som tlak za mojím pravým okom a musela som si ľahnúť," hovorí. Už v tehotenstve ju trápila bolesť hlavy, ale považovala ju za jeden z príznakov. Ako sa blížil termín pôrodu, zhoršovala sa.
Keď sa jej už ale bolesti nepozdávali, navštívila lekára. Ten ju dal na čakaciu listinu na vyšetrenie, ale tak dlho čakať nemohla. Nakoniec ju manžel 5. júla 2019 odviezol na pohotovosť, keď boli bolesti už neznesiteľné. Mala vtedy síce vyzdvihnúť Freyu zo škôlky, ale urobila to za ňu jej švagriná. Erin bola s ňou a Dominique ju nakojila aj so strašnými bolesťami.
"O jedenástej večer sme čakali vo vedľajšej miestnosti, keď prišiel doktor s výsledkami skenu. Neveriacky som sa dívala na veľkú bielu hrču v mojej hlave. Nevnímala som, keď doktor povedal, že ide o nádor na mozgu. Jednoducho nečakáte, že vám to povie," hovorí Dominique. "Najprv sme tam ja a môj manžel sedeli ako obarení, neschopní niečo povedať. Potom sme sa zrútili, plakali sme a objímali sme sa."
Ešte v ten večer šla do nemocnice, hoci so sebou nič nemala, keďže nečakala takýto vývoj situácie. Jej manžel Dave zobral malú Erin domov, čo mamička neznášala jednoducho. Toto bola taktiež druhá noc, ktorú strávili bez Freyi. Rodičia pacientky prišli pomôcť zdevastovanému páru.
Svojmu manželovi a dcéram napísala listy pre prípad, že by sa už nezobudila. "Daveovi som povedala, ako veľmi ho milujem a čo by som chcela, aby urobil voči dievčatám, keď tam nebudem. Povedala som mu, že musí dať Erin pokrstiť, keď bude mať dvanásť týždňov, ako to bolo aj s Freyou. A požiadala som ho, aby vyvesil moje fotky po dome. Dievčatám som napísala, že mi je ľúto, že tam nie som, ale otecko sa o ne postará." Každým kúskom svojho tela tu chcela ostať pre svoje dievčatá.
Operácia našťastie dopadla úspešne. "V slzách som si čítala dlhú správu, ktorú mi poslal Dave, zatiaľ čo som bola v narkóze." Bola šťastná, že operáciu zvládla. Od polovice čela k uchu mala jazvu, ktorá ju spočiatku vydesila. Keďže nechcela vyplašiť aj svoju dcérku, nosila pred ňou šatku. "Keď Dave priniesol dievčatá, objala som ich a ďakovala Bohu, že stále majú svoju mamičku."
Dva dni po operácii už šla domov, no ešte dlhú dobu sa cítila unavene a rok nemohla riadiť auto. Bola pevne odhodlaná, byť opäť fit tak skoro, ako sa len bude dať.
Raz ročne chodí na prehliadky a od septembra by sa chcela vrátiť do práce na čiastočný úväzok. Choroba ovplyvnila aj jej duševné zdravie. "Som veľmi šťastná, že môj nádor bol objavený a aj odstránený v priebehu týždňa." Priznáva, že to nebolo jednoduché, byť matkou a zároveň si prechádzať týmto, no pomohli jej s tým aj odborní poradcovia.
Táto skúsenosť ju aj trochu zmenila. Rada motivuje ostatných, aby sa pustili do vecí, ktoré odkladali. "Urob to teraz a ži svoj život naplno," hovorí.
